Drahý môj milovaný,
Možno si si myslel, že som na teba zabudla, no v skutočnosti sa mýliš. Ako by som len mohla zabudnúť, ak ide o teba? Myslím na teba deň i noc, a vždy, keď mi niekto spomenie tvoje meno, nevedomky sa mi na tvári objaví úsmev a moje srdce začne biť ako splašené. Takže nie, nezabudla som. Na teba nikdy.
Sme od seba stovky kilometrov. Tak veľmi ma mrzí, že ťa nemôžem v tejto chvíli objať, oprieť si hlavu o tvoje rameno a v pokoji zaspať. Stačilo by, ak by som ťa mohla čo i len na chvíľku vidieť. Ale život nie je rozprávka, takže mu musíme obaja čeliť a prijať to, čo nám dal. Nebolo v našej vôli rozhodnutie, kvôli ktorému sme sa museli rozdeliť. Okolnosti to takto vyriešili.
Pamätáš si však na sľub, ktorý sme si obaja stanovili? Presne v tento deň, večer, popri sledovaní mesiaca a hviezd sme si mali obaja pustiť našu obľúbenú pieseň a počúvať jej slová. Nepochybujem o tom, že by si to nesplnil. Jeden z dôvodov, prečo ťa milujem, je ten, že vždy si ochotný vykonať moje svojím spôsobom zvláštne nápady, napríklad ako tento. Nech už sú následky mojich nápadov akékoľvek, nikdy sa nesťažuješ.
Slovami neviem opísať, ako veľmi ťa milujem. Myslím si, že takto po liste to ani nedokážem vyjadriť. Skôr by som bola radšej, ak by som ti to mohla povedať do očí a poriadne, dlho ťa pobozkať. Každý deň myslím na moment, kedy sa znovu uvidíme. Každý deň si predstavujem znovu naše spoločné chvíle, keď medzi nami už nebude stáť tá hrozná diaľka. Tvoja tvár je prvá vec, na ktorú myslím vždy, keď otvorím oči, a posledná, keď v noci zaspávam. A takto sa to vždy opakuje.
V tejto chvíli mi však neostáva nič iné, len sa ďalej pozerať na hviezdy a tešiť sa na deň, kedy sa opäť stretneme a kedy sa ťa konečne budem môcť opäť dotknúť.