Každá žena je vždy s niečím nespokojná. Nepáčia sa mi moje nohy, moje prsty na rukách, moje vlasy… Večná nespokojnosť sprevádzaná myšlienkami typu: nepáči sa mi moje telo, moja osobnosť. Väčšina žien chce byť perfekcionistka. Všetko chceme mať dokonalé. Kladieme na seba nároky, ktoré od nás nikto iní neočakáva. Dávame si ciele, ktoré sú nesplniteľné, motivujeme sa slovami: čo keby, čo ak.
Sme bojovníčky. Bojujeme so svetom ale ešte častejšie bojujeme samé proti sebe. Myslíme si, že ostatní nás odsudzujú a stále je čo vylepšovať. Zabúdame však na to, že my samé sme pre seba tie najväčšie kritičky. Nikto si nevšimne, že tvoj malíček na nohe je trošku krivý alebo, že to znamienko, z ktorého máš nočné mory vidieť. Kritizujeme samé seba, bojujeme s veternými mlynmi, ktoré sme samé roztočili. Tvárime sa ako feministky no vo vnútri sme malé dievčatká s pošliapanými ideálmi a princípmi. Chceme princa na bielom koni, ktorý by nás zachránil. Ale pred kým? Pred nami samými?