Ako nájsť svoju druhú polovičku? Ako byť s partnerom „kompatibilní“?
Verila som tomu, že sme pre seba stvorení ak sa nám páčia rovnaké veci, ktoré robíme, ak počúvame tú istú hudbu alebo ak pijeme rovnakú kávu. To bolo všetko, čo som hľada v dokonalom partnerovi.
Nebolo však prekvapenie, že som takého partnera nikdy nestretla. Ani za celý rok. Všetci mi vraveli, že je to hlúposť. Že to takto nepôjde a už mám upustiť z toho svojho zoznamu požiadaviek.
Ale viete čo? Stretla som ho. Nakoniec. Prišiel muž, ktorý spĺňal všetky moje požiadavky z môjho zoznamu. Počúval rovnakú hudbu ako ja, miloval šport, pil kávu bez cukru, posielali sme si navzájom vtipné obrázky a spoločne sme sa veľa nasmiali. Myslela som si, že som konečne našla svojho muža.
No najsmutnejšie na tom je, že som sa mýlila. Rovnako ako som sa mýlila celý rok predtým. A to je to, že som podcenila jednu vec.
Súdržnosť.
Súdržnosť a rovnaké názory v tom, aký máme pohľad na lásku, na náš vzťah, o záväzku, a už vôbec sme sa nerozprávali o tom, ako sa cítime. Nakoniec nezáležalo na tom, akú hudbu počúva alebo či si dá so mnou kávu.
Lebo viete čo? Museli sme sa zhodnúť v láske.
A to mi zlomilo srdce, pretože v tejto veci sme sa nikdy nezhodli. Moja predstava a myšlienky sa nikdy nezhodovali s tými jeho predstavami.
Vždy som od neho požadovala viac a nedokázala som si uvedomiť, že on mi už dal všetko, čo mohol. Robil pre mňa prvé aj posledné, ale naše predstavy sa v tomto veľmi líšili a nikdy som si to neuvedomovala. Potrebovala som to pochopiť, ale nedokázala som to.
Na konci nášho vzťahu hudba, dobrá káva či vtipy nestačili na to, aby nás to udržalo spolu. No náš rozdiel v tom, ako sme vnímali lásku, nás rozdelil.
Zdroj: thoughtcatalog.com
