Sebestačná.
Odmeraná.
Sebavedomá.
Nedostupná.
Aj týmito slovami by sa dala charakterizovať žena, ktorú spoločnosť veľakrát označuje ako chladnú, či necitlivú. Jej samostatnosť je mylne zamieňaná za arogantnosť. Za jej bezcitnosťou sa skýrva srdce, ktoré sa bojí ľúbiť. Ver mi, že táto žena si už vo svojom živote, čo to preskákala. Musela zažiť isté veci, ktoré ju doviedli do stavu, kedy namiesto lásky a dobrosrdečnosti začala do okolia vyžarovať chlad.
Ak ju niekde zbadáš, vyvolá v tebe rôzne pocity. Na jednej strane vyžaruje neskutočný rešpekt, no na druhej niekde tušíš, že aj ona pri sebe potrebuje človeka, ktorý by to s ňou nevzdal. Takáto žena dobre vie, že je pre ňu najbezpečnejšie keď ostane sama. Nepotrebuje prežívať búrlivé výšiny a nechce znova zažiť to najhlbšie dno. Už si ním prešla a vie, že vyrovnaný život s obmedzenými emóciami bolí menej ako strata.
Drží si odstup. A to nie len hocijaký. Nie, naozaj sa „nehrá“ na nedostupnú. Ona totiž dostupná byť nechce. Bojí sa, že ak by s niekým naviazala užší kontakt, zranil by ju rovnako ako to urobili tí predtým. Má svoj okruh známych. Má svoju rodinu a najlepších priateľov. A práve k nim sa dokáže správať tak vrúcne ako sa len dá. Dôveruje im a nebojí sa im zveriť. Miluje zvieratá, miluje dobré jedlo a seba má rada tiež. No pustiť si do života niekoho nového? Nehrozí. Už to párkrát skúsila a nikdy to nevyšlo. Aj tak nakoniec všetci odišli. Aj tak ju nechali samú, a preto sa rozhodla svoje srdce na istý čas zmraziť.
Žena chladná ako ľad sa takou nenarodila. Stala sa ňou a čaká na to, kedy do jej života príde niekto, kto tú horu ľadu roztopí.
