Bojím sa, že upadnem do zabudnutia
Dating
Hej milý rok, nepýtala som si od teba nič, priala som si len nech mi nikoho neberieš,
no uplietol si na mňa dlhý bič,
čakala som všetko, ale že mi lásku vezmeš?
Vzal si mi môj zmysel, moje šťastie v prvý tvoj deň,
blúdila som, padala som, bol pri mne len tieň.
Prešla som si však už týmto rokom,
v ktorom som bola len láske otrokom.
Preťali sa mi cesty s množstvom ľudí,
chytila som jedného, čo tiež zablúdil,
paradox je ten, že on ma neľúbil,
zaľúbil sa iný, ten čo neblúdil,
ja som ho však stiahla dole do hlbín.
Tento rok mal ťažké skúšky,
ešte ťažšie rozhodnutia,
bolelo to, obitá som ako hrušky,
bojím sa len, upadnúť do zabudnutia.
Som na novej škole, s inými ľudmi okolo seba,
nemám tu jedinú spomienku na teba.
Mám silné putá vytvorené s inými,
takými, ktorých nazvem vernými.
Hej verní priatelia, moji veční spasitelia,
mojej hlavy krotitelia, srdca liečitelia.
Ďakujem za vás, že ste stále tu,
že ma držíte, ľúbite aj takú neistú.
A moja úžasná rodina, ochranné krídla, strážni anjeli, inak aj nazvem ich, šťastie na zemi. Bez vás by som tu nebola, aj vďaka vám som tou kým som dnes,
nebolo to nikdy so mnou ľahké, občas hádky, depka a stres.
Bola som to dieťa a vlastne stále som ním,
čo oponuje všetkým, názorom vlastným.
Rovnako vlastným pohľadom na svet,
každým rokom rástla jak ruže kvet.
A či som šťastná?
Je budúcnosť jasná?
Bude krásna?
Spomienka vzácna?
Alebo len lacná?
Ako tí ľudia v drahých handrách?
Čo sú prázdny v super autách?
Čo so šťastím hazardujú v kartách?
A topánky majú vo všetkých farbách?
A záleží viac na tom čo je na hlavách?
Alebo v nich?
Tak ťažké tieto otázky rozlúštiť.
Po odpovediach smädný ako na púšti.
Tak len to skús, ľudom odpusti,
ale v prvom rade sebe,
lebo celé je to o tebe,
nájsť zmysel vo vnútri seba,
a tak zaľúbiť sa do teba.
