Ak hovorím o sebaláske, tak myslím ten druh zdravej sebalásky, keď prijímam samú seba, aj so svojimi nedokonalosťami, chybami, a so svojou minulosťou. Už v dávnych časoch starí filozofi tvrdili, že človek je schopný kooperácie s rovnocennými ľuďmi(!!), nikto však nie je prostriedkom na uspokojenie túžob druhého človeka. A keď sa nad tým hlbšie zamyslíš, má to niečo do seba…
Ak si nešťastná, nespokojná, miestami sa nenávidíš, nikto nie je takým mocným čarodejom, aby ťa zachránil. Môže ti pomôcť, no tú lásku a šťastie musíš nájsť v sebe sama…pretože naše vzťahy sú naším zrkadlom. Preto sa nám niektoré veci stále dejú a budú sa diať stále donekonečna, až kým to celé nepochopíme. Takže niekedy sú sebaľútostné rečnícke otázky typu: „Prečo stále ja musím nájsť takého debila? Som magnet na idiotov „… na mieste. Milá moja, prečo im to teda stále dovoľuješ?
Prijmi sa. Prijmi sa s každým kúskom svojho tela s každým kútom tvojej duše. Prijmi svoje chyby z minulosti, odpusť si, a prijmi aj svoje nedostatky. No a čo, že nie si dokonalá? Veď kto je? No a čo, že si spravila hlúposť? Odpusť si a uč sa. Teš sa zo života a z toho čo máš…Nezabúdaj na to, kto si a buď si toho vedomá. Neskrývaj sa. Ak sa ti tak strašne páčia klobúky, ale nevieš ako zareaguje okolie, kašli na nich a vezmi si ten klobúk von :), ak si stále chcela začať chodiť na pole dance, ale nenabrala si odvahu, teraz je ten správny čas.
Raz sa ma niekto spýtal : „Kvôli komu si sa dnes tak vyparádila?“ A vtedy som sa zamyslela, že vlastne kvôli nikomu. Kvôli sebe. Lebo sa chcem dobre cítiť. A keď sa dobre cítim, mám krajší deň. Všetko je, drahá moja, jedna veľká reťazovka, ktorá začína tebou.
