Čakám na niekoho, kto bude mať dobré srdce. Nemusí mať ani tak peknú tvár alebo tehličky na bruchu. Čakám na niekoho, kto bude prejavovať emócie, kto ma bude ľúbiť takú, aká som. Potrebujem skutočného chlapa, ktorý mi dá pocit, že som ľúbená a nie len chcená.
Som ešte mladá. Potrebujem toľko lásky, koľko sa dá.
Chlap, na ktorého čakám, musí mať milú osobnosť a naozaj úprimnú dušu. To je všetko čo chcem. Dobrého človeka.
Nepotrebujem gigantické gestá, nepotrebujem Valentín ako z Ameriky, nepotrebujem všade srdiečka a kvetinky. Nepotrebujem ani tak modela z časopisu, ako skutočného muža dnešného života.
Láska nie je dokonalá. A ani ja nie som, tak nemôžem očakávať, že ani muž, do ktorého budem zamilovaná bude dokonalý, ale budem ho ľúbiť.
Mojim najväčším predsavzatím na rok 2018 je, že budem otvorená láske. Nebudem sa báť odmietnutia a ani bolesti z rozchodu. Iste, môže sa stať, že sa znova popálim, znova sa sklamem alebo zraním. Môžem sa zničiť a môžem byť aj zaslepená láskou a mať ružové okuliare. Ale bez týchto vecí a skúseností by som však nikdy nemohla nájsť znova lásku.
Ten budúci rok sa mi to možno podarí a ja v to dúfam. Ten muž, ktorého mám v svojej hlave bude raz skutočný. Bude pre mňa ten pravý. On mi neublíži, aspoň nie úmyselne.
Možno konečne nájdem niekoho, kto ma neopustí, rovnako ako všetci.
Nájdem muža so srdcom, so zmyslom pre čierny humor, s rovnakým štýlom hudby ako ja a s rovnakým zapálením a vášňou pre život.
Žijeme predsa v 21. storočí. Už dávno nemusí platiť to, že na rande by mali pozývať výlučne muži, že muži sa majú ako prví ozvať.
Milá žena, buď odvážna. Ži. Zavolaj mu. Ozvi sa mi a pozvi ho von. Nemôžem len tak sedieť na zadku a čakať, že ti samo šťastie padne do rúk.
Konaj.
Maj odvahu.
A buď láskavá.
