Ako by sme definovali šťastie? Pre každého znamená niečo iné. Pre niekoho sú to peniaze pre iných zas láska, rodina, priatelia. Pravdou je, že šťastie ako také nemá konkrétnu definíciu no my sme zvyknutí určovať mu hranice.
Šťastie je jeden celý balík prepojený množstvom vecí, hmotných aj abstraktných, momentov a situácii, ktoré prežívame. Prečo sa ukracovať tým, že šťastie vymedzíme na jednu jedinú vec, ktorá má podľa nášho hodnotového rebríčka najvyššiu prioritu? Mali by sme ho hľadať vo všetkom, čo nám život privedie do cesty. Každý okamih strávený s ľuďmi, na ktorých nám záleží, výlety alebo len dlhé rozhovory sú šťastie.
Keby sa ma niekto opýtal, či som šťastná, mohla by som s kľudným svedomím povedať, že áno. Netvrdím, že je tu na večnosť, aspoň nie plynule. Dáva si občas prestávky. Neviem či už je to nepísané pravidlo, že šťastie rovnako ako chvíle smútku sú tu len na okamih. Obe tieto emócie majú svoj balans a preto treba ich pomer v našich životoch vyvážiť. Akosi sa to však vyvažuje samé.
Nepochybne každý z nás prišiel o veľa vecí, ľudí vo svojich životoch. Život ako taký je jeden obrovský kolotoč, ktorý berie aj dáva. Občas však vezme príliš a podaruje málo. Stojí nás veľa síl opäť sa pozviechať a práve preto sú tie „dary“ o to vzácnejšie. Veľa úderov za krátku dobu spôsobí, že naša schopnosť hojenia sa spomalí, ale aj napriek tomu treba ísť ďalej. Bude ešte mnoho situácii, ktoré budú testovať tvoje hranice, to, koľko vydržíš ale aj napriek všetkému zlému, čo sa deje tak ako v mojom tak aj v tvojom živote sa treba zameriavať najmä na to pozitívne.
Nepozeraj sa na to akú dlhú cestu ešte musíš prejsť. Čo tak sa na okamih zastaviť a obzrieť sa späť na to, čo všetko si už prekonala. Aký kus cesty si prešla a skúsiť byť za to vďačná. Vieš, problém je v tom, že hľadíme len na to, čo je zlé, čo sa nám nepodarilo. Neustále si opakujeme šance, ktoré sme premárnili, ale tak či onak zrejme to tak malo byť. Máme ešte mnoho času vstať a pokúsiť sa o reparát. Koniec koncov, kto nám to zakáže?
Nikto nemá nad tebou väčšiu kontrolu ako ty sama. Prečo to vytúžené šťastie jednoducho nevpustíš dnu? Síce nie vždy príde vo forme v akej ho čakáš, no nesmieš zabúdať na dve základné veci. Po prvé, treba prijať všetko, akúkoľvek formu šťastia, ktorá ti príde do cesty, či už je to Á-čko zo skúšky alebo len to, že si sa včas pozrela pod nohy, aby si sa nepotkla. Aj keď sú to maličkosti, buď za ne vďačná. Druhá vec, ktorá je nesmierne dôležitá je, že častokrát ľudia alebo veci, ktoré chceš nie sú tie, ktoré skutočne potrebuješ. Časom aj tak prídeš na to, prečo to nevyšlo a potom si len s ľahkosťou vydýchneš.
Musíš si jednoducho zvyknúť na to, že môžeš robiť hocičo, tento kolobeh nezastavíš a rovnako tak prijať fakt, že raz za čas prídu aj chvíle, ktoré sa ti nebudú páčiť. Skutočnou výzvou je nechať tomu voľný priebeh, prestať s tým bojovať a v neposlednom rade vedieť sa s tým vysporiadať s chladnou hlavou. Nesnaž sa brániť tomu čo má prísť, pretože to príde či chceš alebo nie. Prijímaj veci s pokorou a vďačnosťou, pretože aj keď je to niečo zlé, ešte stále si z toho môžeš vziať ponaučenie. Ľudia, ktorých vpustíš do svojho života rovnako ako isté okamihy sú tu preto, aby boli buď tvojím testom, trestom alebo darom. Tak či tak tým nič nestratíš. Stále si víťaz.
