Svet a hlavne ten online, nám na každom kroku predsúva ideály dokonalej postavy. A keby len to. Ukazuje nám aké účesy sú v móde, čo sa nosí za veľkou mlákou, alebo aký nos či bradu si nechávajú spraviť naši východní priatelia. No skutočnosť je taká, že keď vyjdeme na ulicu vidíme tam úplne obyčajných normálnych ľudí z mäsa a kostí ako sme my.
Prečo sa potom tak veľmi chceme podobať vymyslenému ideálu?
Pred pár rokmi som sa začala zaujímať o zdravší životný štýl. Začala som intenzívne cvičiť a ruka v ruke s pravidelnými tréningami som si upravila svoj jedálniček. Vylúčila som väčšinou polotovarov, sladkosti, slané jedlá, mastné jedlá, jedlá obsahujúce múku a priveľa sacharidov. Ovocie doobeda. Cestoviny (aj to len celozrnné) raz za uhorský rok, ak mäso, tak len kuracie, knedle neprichádzali do úvahy a rovnako ani nič vyprážané. Smotanu som nahradila mliekom, jogurty len nízkotučné.
Všetko som si samozrejme zapisovala a rátala každú kalóriu, aby mi zapadala do môjho kalorického príjmu a výdaju. Okrem toho bolo treba dať pozor na hodnoty makro zlúčenín. Nemusím hovoriť o tom, ako som celý deň myslela len na jedlo. Starostlivo si plánovala každý ďalší chod a večer pred spaním snívala o tom čo zajtra zjem. A tak sa z niečoho čo mi malo priniesť radosť, stalo niečo čo ma obmedzovalo. A ja naozaj neznášam obmedzenia. Kilá išli dole prirodzene, ale nanešťastie spolu s nimi aj svaly a moja nálada.
Netrvalo dlho a začala som si uvedomovať, že tu cesta nevedie. Vždy som vedela, aké sú príznaky anorexie a aká je nebezpečná, no nevedela som, že môže byť prezlečená za zdravý životný štýl. Medzi prílišnou kontrolou nad zdravou stravou a poruchou príjmu potravy je len veľmi tenká hranica. Dnes to už viem. Svoje telo mám predsa rada, a keď nedostáva dostatočnú výživu, trpí.
Na internete som študovala množstvo stravovacích stratégií. Vyskúšala som nízko sacharidovú stravu, nízko tučnú, dokonca som pár dni skúsila prerušovaný pôst. Ani jedna z týchto stratégií na mňa neplatila. Veľmi dobre som vedela, že sacharidov sa vzdať nemôžem (a ani nechcem). Uvedomila som si, že je dôležité načúvať svojmu telu. Dopriať si to, čo v tej chvíli vyžaduje. Že na správny chod a pevné zdravie potrebuje sacharidy rovnako ako aj bielkoviny, či tuky. Jedna z hlavných teórií o stravovaní hovorí, že základom je vedieť si vyvážiť príjem a výdaj. Ak chceme chudnúť musíme mať väčší výdaj, ak chceme priberať naopak.
Našla som rovnováhu. V tréningoch a rovnako aj v stravovaní. Ak mám chuť na čokoládu, tak idem a pokojne si ju dám. Keď niekde vidím cestoviny s bazalkovým pestom, tak neváham a uprednostním ich pred kuracím šalátom. Pokiaľ sa cítim unavená, doprajem si oddych a vynechám tréning. Snažím sa načúvať svojmu telu a myslím, že je to to najlepšie čo pre seba môže urobiť každá z nás. S ničím netreba preháňať a žiadne extrémy nie sú potrebné. Na to aby si bola dlhodobo spokojná sa musíš cítiť dobre. A tým nemyslím len fyzicky. Tvoj psychický stav sa odzrkadľuje na tvojom zdraví a rovnako aj zovnajšku. Z času na čas musíš povoliť a dopriať si to po čom tvoje telo túži.
Nebičovať sa do krajností,
nepreceňovať svoje schopnosti,
a naučiť sa milovať svoje prednosti.
Ja som svoju rovnováhu našla a vo svojom tele sa cítim výborne. A to isté prajem aj tebe. Nepozeraj sa na druhých a nauč sa s nimi neporovnávať. A ver, že budeš na tej najlepšie ceste k vnútornej spokojnosti a zdravej sebeláske.
