1.)
Pretože všetci jej závidia jej aktívny životný štýl. Odkedy sa pamätám, obaja moji rodičia boli vášnivými športovcami. Medzi ich aktivity patrí hlavne beh, ale aj bicyklovanie a turistika. Majú zavedený systém: behať chodia v stredu, v sobotu a v nedeľu. Je to pre nich jednoducho samozrejmosť , chodia v každej ročnej dobe a v každom počasí. Niekedy sa mamy pýtam, či sa jej to vôbec chce, hlavne ak je vonku pod psa. Odpovie mi: „Jasné, že sa mi niekdy nechce. Ale poviem si, že proste idem. Najťažší krok pre bežca je vždy ten prvý.“ Zúčastňuje sa aj rôznych bežeckých pretekov, najdlhší z nich býva polmaratón. Keď vyhlásim, že také niečo by som v živote nedala, povie: „ Keď si myslíš, že si na konci zo silami, máš v sebe ešte raz toľko energie. Nezameriavaj sa na beh, ale rozmýšľaj si nad svojimi vecami, alebo obdivuj prírodu. Prebehneš to, ani nevieš ako.“ Okrem behu chodieva pravidelne na bicykli, každý deň do práce, čo je asi 20 km denne. To ale neberie ako šport, iba ako spôsob prepravy. Myslím, že takáto konzistentnosť a samozrejmosť pri vykonávaní telesných aktivít by mala byť cieľom každého začínajúceho športovca. Moja mama žije pohybom už tak dlho, že inak si ju ani neviem predstaviť. Obdivujem to u nej práve preto, že v mojich očiach je to protiklad rôznych instagramových fitness guru a motivačných life-coachov, ktorí každý prebehnutý kilometer a zdvihnutú činku dopĺňajú fotkami a citátmi. U nej to beriem ako pravdivé a na sto percent spojené s každodenným životom. Keď sa jej pýtam, prečo si vybrala práve beh, povie: „Beh je spolu s chôdzou pre človeka základným a najprirodzenejším pohybom. Behať môže každý, stačia dobré tenisky.“
Moji rodičia si na stenu v garáži lepia štartové čísla zo všetkých pretekov, ktoré absolvovali.
foto: autorka
2.)
Pretože ma odmalička viedla k čítaniu kníh. A nielen to, ale napríklad aj k láske k umeniu a celkovému záujmu o svet. Už na základnej škole som pod lavicou čítala Sherlocka Holmesa alebo Grófa Montecristo. Boli to väčšinou dobrodružné knihy, ktoré ona čítala ako mladá a jednu po druhej mi ich odporúčala. Spomínam si, že sme sa často rozprávali o hlavných mužských postavách, ktoré sme obdivovali a chceli sme byť ako oni. Nestačilo by nám len mať mužov ako sú oni. Slabé ženské postavy, ktoré iba čakajú na hrdinu, nás neoslovovali.
Fotka z Dubnického cyklistického maratónu
foto: autorka
3.)
Pretože si vie užiť tie dôležité veci. Poznáte tie reklamy, napríklad na čistiaci prostriedok, kde sa otecko so svojimi deťmi vracajú z ihriska alebo z výletu, zatiaľ čo mamička sa doma teší, ako sa jej podarilo vyprať všetko biele prádlo! Tak presne taká moja mama nikdy nebola. Domáce práce a povinnosti zvládne ľavou zadnou v čase, ktorý si na ne vyhradí, inak sa ale snaží využiť každú chvíľu alebo voľný deň na aktivitu, zážitky alebo spoznávanie. Podľa slov môjho otca: „Nepotrebujem športového parťáka, pretože je ním moja manželka.“ Nikdy nemala pocit, že musí skĺznuť do bežného stereotypu ženy, ktorá sa stará o domácnosť a deti a na nič iné jej nezostáva čas. Rodičia sa vždy snažili, aby sme ja s mojím bratom mali skvelé zážitky, spomienky, aby sme o svete vedeli čo najviac a boli „ostrieľaní.“ Keďže sme nemali auto (a zaobišli sme sa bez neho doteraz), naše akcie sa konali na bicykli alebo vlakom. Keď som mala asi osem rokov, vybrali sme sa na výlet do Prahy, celý som ho presedela na detskej sedačke ktorá sa dáva dopredu na bicykel. Keď sme trochu vyrástli a vládali sme za našimi, každý víkend sme chodievali do okolia a vždy sme navštívili nejakú pamiatku alebo zaujímavé miesto.
Selfie so Saganom
foto: autorka
