Zdravá miera úzkosti dokáže zvýšiť tvoj pracovný výkon. Odborník radí, ako ju správne využiť

V našom predchádzajúcom článku sme ťa informovali o tom, že vyhorenie je už oficiálne diagnóza. Odborník PhDr. Robert Krause, PhD. nám poradil, ako sa dá toto ochorenie liečiť a aké bývajú jeho časté príznaky. Dnes sme sa s ním opäť porozprávali na tému úzkostí a pracovného výkonu.

Podľa jeho slov totiž mnohí úspešní ľudia prežívajú viac úzkostí než tí, ktorí si prácu nekladú za až výraznú prioritu. Prejavuje sa často najmä u vysoko motivovaných ľudí a perfekcionistov, ktorí majú na seba vysoké nároky.

Keď je úzkosť plusom

Hoci úzkosť pozná väčšina z nás ako negatívny pocit, v niektorých prípadoch môže ísť aj o výhodu. Do určitej miery vedie k zvýšenej obozretnosti, opatrnosti a podľa vedeckej štúdie dokonca k lepšej sebaregulácii a sústredeniu. Autorkou štúdie je mladá vedkyňa Bonnie Hayden Cheng, ktorá tvrdí, že úzkosť dokáže v malých množstvách u ľudí zlepšiť ich výkon. Tento paradox prirovnáva k atlétom trénovaným na to, aby použili úzkosť k sebamotivácii a dokončení cieľov.

S týmto tvrdeniami súhlasí aj Krause. „Určitá miera úzkosti môže byť pre jednotlivcov aj užitočná, nakoľko môžu byť bystrejší, nemajú tendenciu meškať na stretnutia a neriskujú,“ vyjadril sa.

Upozornil však aj na to, že úzkosť je dvojsečná zbraň. „Na jednej strane môže byť miera prežívania úzkosti aj motivačným činiteľom, nakoľko je regulovaná tým istým centrom v mozgu (bazálne ganglie), čo však v sebe nesie aj potenciálny opačný efekt, kedy môže nadmerná motivácia pôsobiť na jednotlivca aj príliš zúskotňujúco,“ doplnil.

Úzkosť a motivácia sú totiž podľa odborníka v mozgu naozaj spojené. Oba pocity regulujú bazálne ganglie. Práve preto môžeš pozorovať zvýšenú mieru prežívanej úzkosti u množstva vnútorne namotivovaných ľudí.

„Bazálne ganglie majú okrem iného na zodpovednosti aj integráciu pohybov, pocitov a myšlienok a preto ľudia skáču do vzduchu pri prežívaní nadšenia, resp. je u nich prítomný tras rúk pri nervozite či rozochvenie celého organizmu pri hádke. Riadia taktiež jemnú motoriku, tvorbu návykov, ale sprostredkúvajú aj rozkoš. Ich nadmerná aktivácia (pre mnohých úspešných ľudí) spôsobuje zvýšenú úzkosť a významný pocit strachu. Častým prejavom zvýšenej aktivity bazálnych ganglií je napr. obhrýzanie nechtov,“ uvádza.