Zdá sa ti v poslednej dobe všetko sivé a fádne? Toto sú 4 najvážnejšie faktory, ktoré ničia našu kreativitu
Life
V dnešnom uponáhľanom a rýchlo meniacom sa svete potrebujeme kreativitu ako soľ. Nielen preto, aby sme udržali krok s kolegami v práci či zapôsobili na mrzutého šéfa. Potrebujeme ju sami kvôli sebe, aby sme ako ľudia obstáli vo svete, kde neexistujú exaktné riešenia a veci nefungujú donekonečna. Práve preto sa kreativita stáva dominantnou predispozíciou pre spokojný, šťastný a vyrovnaný život. Vďaka nej sa učíme vidieť svet z rôznych uhlov, nachádzame nové súvislosti, uľahčujeme si každodenný život, spájame naoko nezlúčiteľné, učíme sa byť nad vecou a nachádzame riešenia tam, kde by ich nikto nehľadal.
Čo nám teda skutočne bráni rozširovať svoje obzory?
1.Strach
Každý náš strach má jeden spoločný indikátor, a tým je obava, že neobstojíme pri skúškach, ktoré nám život podstrčí, že neobhájime samých seba pred svetom, že sa sami seba nezastaneme. Strach ale nie je veľmi múdry. Vnucuje nám svoje nafúknuté predstavy a len nás upozorňuje na to, že si ešte dostatočne neveríme, že ešte nemáme zo seba dobrý pocit.
Pracujme teda na tom, aby sme sa videli v žiarivejšom lesku, posilnime svoje sebavedomie a pamätajme na to, že kam ide naša pozornosť, tam ide aj naša energia. Nebojme sa. Nevyčerpávajme sa prehnanými predstavami. Nebudeme o nič lepší, ak sa budeme báť skúšať nové veci a nechcieť vidieť svet cez „kvalitnejšiu optiku“.
2.Zaneprázdnenosť
Nemôžeme čakať, že porastieme a zapracujeme do svojej mysle nové nápady, keď si na seba nevieme urobiť čas. Starosti v práci na nás visia ako balvan a na palube lode zvanej voľný čas tiež nedržíme kormidlo príliš pevne. Stretávame sa s kvantom známych len aby sme si vyplnili chvíľu, nevynecháme ani jednu „super akciu“, čím viac sa ponáhľame, tým menej stíhame a zabúdame, že „happiness loves silence“!
A teraz sa zamyslite. Už ste niekedy videli umelca keď tvorí nejaké dielo? Ako pri tom vyzerá? Ako sa správa? Pobehuje chaoticky od jednej činnosti k druhej? Stresuje sa a trápi sa nad tým či stíha termíny? Alebo je pokojný, sústredí sa vždy len na jednu vec, jeden moment, na svoju tvorbu?
Zoberme si z toho príklad. Pristupujme sami k sebe a k svojej mysli ako k umeleckému dielu. Venujme mu čas, skrášlime svoje myšlienky, vyfarbime ich viacerými farbami. Svet predsa nemusí byť čiernobiely.
3.Nevšímavosť
Naopak, prílišná pasivita, letargia a nedôvera v kvalitu vlastných nápadov a v chod života ako takého nám obzory tiež nerozšíri. Veľa zaujímavých myšlienok nás denne prosí o našu pozornosť. Vnútorný hlas k nám prehovára, no my mu stále nevenujeme svoj čas. Odstrkujeme ho ako nepríjemného a otravného suseda, nemáme zľutovanie. Veď čo od nás stále chce? Čo nedá pokoj?
Ak sme neustále takíto spupní, nečudujme sa, že pozitivita, kreativita či dobré nápady „berú roha“. Sú už totiž unavené z večného čakania.
Všímajme si, hľadajme paralely, život nám ich ukáže. Tvorme aj z ničoho a strhnime si už konečne z čela nápis „disaster artist“, v ničom nám to nepomôže.
4.Spoločnosť
Moderná spoločnosť nám nenašepkáva príliš dobré rady. Hovorí nám aby sme sa dobre učili, potom ťažko pracovali a nakoniec, aby sme to naučili aj svoje deti. Nedáva nám priestor na nič iné, nedovoľuje nám vytrhnúť sa z davu a „ísť oproti vetru“. Ak si však nedáme pozor, utopí našu osobnosť v tomto každodennom stereotype, až sa nakoniec sami nespoznáme. Dláždime si preto svoje vlastné myšlienkové cesty a diaľnice, tlačme svoje myšlienky cez nové, bezpečnejšie tunely, ktoré nám nespadnú na hlavu. Nesúťažme stále, buďme svojskí a zamyslime sa radšej nad skutočnými hodnotami.
Ako teda zistíme, že sme v živote kreatívni?
Bude to vtedy, keď nebudeme slúžiť svetu, ale svet bude slúžiť nám.
Bude to vtedy, keď budeme v živote jednať s pozitívnou ľahkosťou a vzbudzovať v sebe všetky dobré inštinkty s cieľom slúžiť sebe aj iným.
Bude to vtedy, keď budeme schopní vidieť krásu žitia aj v nepriaznivých situáciách.
A bude to vtedy, keď v sebe rozvinieme silu, ktorá sa pri tejto tvorbe bude dobre zabávať.
