Začiatok bol celkom nečakaný. Ja niekto úplne iný a ty niekto úplne odlišný. Ťažko sa z tejto zóny komfortu vychádzalo, no ty si ma donútil. Pomaly ale isto si otváral dvere do mojich svetom a tak bežným, no zároveň údivným spôsobom. Nebola som si istá, či si tá správna voľba. Nebola som rozhodnutá, či chcem svoje srdce odovzdať tebe. Teba to však natrápilo a pomaličky si si ho privlastnil. No nie násilne ani sebecky, ale úplne krásne a až tak nežne, že mi vôbec neprekážalo, že ho máš.
Každým našim stretnutím za všetko prehlbovalo. Cítila som sa pri tebe tak výnimočne, až sa mi z toho motala hlava. Vedela som, že nikdy medzi nami nič nebude. Teda skôr som nad tým nikdy neuvažovala. Proste to bolo priateľstvo a tým to končilo. Žiadne zbytočné nádeje, či zbytočné činy.
unsplash.com
No v tom to prišlo. Nečakane ako blesk, z chvíle na chvíľu. Znenazdajky som niečo pocítila. Také to zvláštne teplo, ktoré ta núti smiať sa. Ten moment. Ten jediný moment. Vtedy som to pochopila, že to už dávno nie je len o tom. Vydesilo ma to. Tá predstava, že sme zrazu tak zraniteľní. Kto by to bol čakal? Kto by to bol povedal? My určite nie a určite nie v túto chvíľu. Neverila som, že sme dokázali tak dlho žiť v tejto ilúzií.
Zrazu som sa stratila. Zmätok zabalil moje srdce. Prečo ty? Prečo ja? Prečo my? Hoc to bolo nádherné tak neskutočne krásne až z toho človek strácal zmysly, nebol to nás osud. Teda aspoň si to hovoríme.
Predsa my spolu nemôže byť. Veď sa na nás pozri. Ty a ja. Spojenie nekonečných snov a slov, z ktorého až mrazí. Ty a ja. Vietor a dážď, ktoré naháňajú hrôzu. Ty a ja. Láska a realita, ktorá sa bijú proti sebe. Dokonalé spojenie všetkého zlého z dobrým. Kam by to až zašlo? Tie chvíle zmätku, tie chvíle sĺz, o ktorých ani sám nevieš.
Riešenie je ďaleko nedostupné. Tak prečo to neskúsiť? Možno že si nepatríme. Alebo to risknúť? Ach chlapče, je to také zvláštne. Strácame sa a desí nás to. Nehovor, že nie. Vidím to zakaždým, keď sa zabudneme a necháme sa uniesť tou krásou. A potom príde to hrozné, neznesiteľné ticho, smútok, zlosť a plač. Ak by sme mohli určite by sme pred tým ušli, ale len spolu. Mohli by sme byť presne sami sebou, ako vo všetkých tých chvíľach, keď sa necháme niesť v rytme nekonečných snov a predstáv.
Nikdy to nie je o mne alebo o tebe. Nie je to o ničom. Je to len o nás. Ten svet kam sa môžeme ukryť pred týmto zlom a chaosom. S tebou to dokážem. Si viac než len ty. Viac než len osoba. Viac než len by som čakala. Viem, že s tebou sa dá dostať na miesta, kam človek nikdy nemôže. Že s tebou môžem nájsť všetko to, čo je nemožné. Máš kúzlo, ktoré desí no vzrušuje. Nie zmysly, ale srdce. Ale kam ideme? Kam nás to všetko dostane?
