Každý sme rovnaký. Každý máme svoje sny a plány. Každý jeden z nás chce byť šťastný, spokojný vo svojom živote a umrieť s pocitom, že bol milovaný a zažil všetko, čo chcel.
Každý jeden z nás, chce to isté. Možno nie v takom poradí. Možno nie v takom istom zmysle, s tými istými ľuďmi alebo za rovnakých okolností.
Avšak v konečnom dôsledku, áno. Všetci sme rovnakí. Sme osobnosťami, mnohokrát veľmi vplyvnými a dokážeme, bez akýchkoľvek väčších skúseností alebo pomoci, jednoducho s prirodzeným talentom dokázať veľké veci. Zapájať sa do činností, ktorými chceme ovplyvňovať a posúvať svoje vlastné hranice. Kedy chceme mať pocit, že sme pre to spravili všetko, na 120 %. Keď chceme pomôcť, jednoducho pomôžeme, bez ohľadu, ako sa k tomu postaví naše okolie. Keď potrebujeme byť sami so sebou, ukradnúť si chvíľu pokoja od rušivých elementov, či sa len zabávať od rána do noci, a reštartovať celý systém od začiatku, pretože, aj to je potrebné, spravíme to.
zdroj: unsplash.com
Skúsme si však uvedomiť, že všetko, čo robíme nás ovplyvní, do tej miery, že tým môžeme buď niekomu pomôcť, alebo aj hlboko ublížiť. Niekto na ten istý problém ide inak. Je tak zvyknutý. Možno, niekedy v minulosti nemal inú možnosť a jednoducho sa tak zariadil, ako bolo potrebné. Lenže nám ostatným to príde, ako niečo nenormálne, je to predsa tak iné, tak odlišné, od našich, možno bežne zaužívaných spôsobov. Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, zistíme, že ten človek, chce vlastne to isté ako my sami. Len jednoducho iným spôsobom, iným postupom, alebo iným postojom. Sme v dobe, kde všetky technológie idú dopredu šialenou rýchlosťou. Máme tu digitálnu dobu, kde už veci dokáže riadiť systém, nie človek. A pri tomto všetkom, neustále zabúdame na ľudskosť. A súdime. Bez toho, aby sme bližšie spoznali. Máme predsudky a mnoho krát sa odvraciame od toho, čo je odlišné. 
zdroj: pinterst.com
Pritom možno to odlišné, je to najlepšie… Jednoducho si neuvedomujeme, že riešenie určitého problému, môže spočívať z rôznych ekvivalentov, že je aj žltá a oranžová farba, nielen biela a čierna, že je na svete stále veľa dobrých ľudí, ktorí vás nebudú posudzovať, podľa vierovyznania, či pracovného miesta. Skúsme sa viac otvoriť svetu a prijať všetko, čo ponúka, pretože veľa krát zistíme, že v tom nie sme sami, že chceme rovnako to isté, ako človek po našom boku, nech už sme kdekoľvek, v akejkoľvek situácií, a v akomkoľvek stave svojich priorít a snenia.
Každý sme iný, s inou farbou pleti, iným telom, inou formou schránky… Iným spôsobom vyjadrenia, inými koníčkami, inými snami a rôznymi predstavami o naplnení života.
A pritom stále zabúdame, že sme ľudia. Obyčajný človek, ktorý sa niekedy tak snaží od ostatných niečím odlíšiť, že nakoniec zapadne omnoho viac ako človek, ktorý si je vedomý svojej rovnakosti a jednoty.
