V priebehu života náš všetkých sú obdobia, v ktorých vzhliadame k istým ľuďom. Sú to ľudia, ktorí nás nejakým spôsobom inšpirujú alebo motivujú. Ľudia, ktorým by sme sa chceli podobať. Časom však tento pocit obdivu k nášmu idolu opadne a nájdeme si niekoho iného. Je to normálne a takto to chodí. V každom veku vyhľadávame iné kvality a páčia sa nám iné veci.
No existuje človek, ktorý pri nás stojí od narodenia. Ktorý sa o nás stará, nech sa deje čokoľvek. Človek, ktorý nás bude chrániť a dávať pozor na to, aby sme boli v poriadku. Človek, ktorý nás bezpodmienečne miluje a milovať bude, a to za každých okolností. Človek, ktorý by za nás položil život. Osoba, o ktorej píšem je tá, ktorá mi dala život. Mama.
Viem, že nie každý mal to šťastie, aby pre neho mama predstavovala to, čo pre mňa. No pre všetkých tých, ktorí ste to šťastie mali, prosím nezabudnite na to a vážte si ju ako len viete.
Mami chcem, aby si vedela, ako veľmi ťa obdivujem, za všetko to, čo si v živote zvládla. Za to, aká si bola silná v časoch, kedy by sa iní ľudia boli už dávno položili. Ďakujem za to, že som ti vždy mohla povedať všetko, čo ma trápi a ty si sa mi s láskavosťou prihovárala a snažila o to, aby som nebola smutná.
Ďakujem, že si pri mne stála aj vtedy, keď som kvôli nejakému mužovi mala pocit, že ma nikto nemá rád. Ďakujem, že som ti potom s nadšením mohla rozprávať o tom, čo práve prežívam a ty si to vzrušene prežívala so mnou. Ďakujem, že si pre mňa vždy bola tou najlepšou kamarátkou a zároveň osobou, na ktorú som sa mohla a stále môžem spoľahnúť.
Aj keď si také veci nehovoríme každý deň, chcem aby si vedela, že ťa ľúbim mami.
