Niekedy má človek aspoň chvíľu času, aby sa na to „pripravil“, inokedy to príde ako blesk z jasného neba. Jeden telefonát, ktorý ti zastaví srdce. Niekto, kto ti bol tak blízky odišiel. No už sa nikdy nevráti. V hlave ti znie len „prosím, nie, nech to nie je pravda“ a po tvári sa kotúľajú slzy. Smútok strieda hnev a otázky, ktoré sa začínajú slovom prečo. Ako sa vyrovnať so smrťou, ktorá si príde naozaj po každého?
A keď po každého, tak tým myslíme aj tých, ktorých máš najradšej. Rodičia, súrodenci, rodina, priatelia, kamaráti, nikdy nevieš, kto z nich odíde skôr, ako a ani kedy. Choroby, nehody, staroby. Sú súčasťou našich životov, aj keď by sme ich najradšej vymazali. To, žiaľ, nejde. Nie sme Boh. Nie sme … vlastne, v podstate sme len tvory, ktoré nad týmto nemajú žiadnu moc. Lenže, máme city a tie tým trpia.
Vyrovnať sa so smrťou je boj s emóciami
Strata človeka, na ktorom ti záležalo, veľmi bolí. Je to, akoby ti naozaj niekto zapichol nôž do hrude a ty cítiš, ako sa zarezáva hlbšie a hlbšie. Chceš ho vytiahnuť, aby si si uľavila, ale nejde to. Tá bolesť sa pomaly mení na prázdno a tebe sa zdá, že je to snáď ešte horšie. Tvoja duša je bez života a pred očami nemáš nič iné, len spomienky, ktoré sa k tebe vracajú ako bumerang. Šťastné chvíle sú ako film, ktorý si môžeš pustiť, ale už ho nezažiješ.
Ľudia ti budú hovoriť, že to prejde a všetko bude v poriadku. Ale nebude. A to je to, na čo by si mala pamätať. Nikdy sa s tým nevyrovnáš, ak neprijmeš veci také, aké naozaj sú. Neklam samu seba, že to bude v poriadku. Bude lepšie, ale už nikdy nie tak, ako kedysi. Zmení to tvoj svet, zmení to teba. Jediné, čo ti ostáva, je naučiť sa s tým žiť.
Pomaly premieňať slzy smútku na slzy šťastia vždy, keď si na danú osobu spomenieš. Nechať si v srdci tie najlepšie momenty, jej posolstvá, rady, jednoducho, kus z nej, ktorý bude v tebe žiť naveky.
Nikto z nás nevie, aké je to na tej druhej strane, tak stačí veriť, že je to tam lepšie. Tešiť sa, že sa tam znova stretnete. A najmä, nepremárniť vlastný život, aby si nemusela nič ľutovať. Tí, čo medzi nami už nie sú, by nám určite poradili to isté.
