Niečo sa končí, iné začína, tak to už v živote chodí. A aj vo vzťahoch. Je úplne prirodzené, že si toho pravého hľadáme a na ceste k nemu, postretneme mnoho tých, ktorí nám dokážu ukradnúť srdce. Prečo ich však zaprieme ihneď, ako si dáme zbohom?
V jednu chvíľu sa milujeme a nevieme si predstaviť žiť s niekým iným, potom mrkneme očami a už len na tie časy spomíname. To všetko krásne však zatemnia horšie chvíle, kvôli ktorým sa tvárime, akoby bol náš bývalý vzťah iba jednou veľkou katastrofou.
Či už skončil v dobrom alebo v zlom nemôžeme poprieť, že v ňom láska bola. I keď sa o to v tom druhom prípade snažíme. To, že už viac nie je, ešte totiž neznamená, že nikdy ani neexistovala.
Po rozchode máme zlomené srdce, veľké ego, či len chceme rýchlo zabudnúť. To sú najčastejšie dôvody toho, prečo sa cez minulosť nedokážeme úplne preniesť. Možno si myslíš, že život s tvojím ex bol chybou, no skús sa úprimne zamyslieť nad tým, či si nezažila aj krásne chvíle.
Nebol to ten pravý, no dal ti pocit toho, že si milovaná. Dal ti mnoho spomienok, ktoré si teraz z mysle vytesnila a nahradila tými, ktoré ti majú pomôcť zabudnúť. Bol súčasťou tvojho života. Bol skutočný.
Často sa zamýšľam nad rečami ľudí, ktorí hodnotia cudzie vzťahy. Poviem ti príklad. Dvojica je vo vzťahu dlhé roky a zrazu príde koniec. Ľudia ich hodnotia komentármi ako: Čo to bol za vzťah, či Na čo spolu vôbec boli?
Nikto nevie, kam jeho cesty budú smerovať. To, že sa nejaký vzťah skončil, ešte neznamená, že nemohol byť dlhú dobu krásny a plný citov. Čas však všetko mení, veď je to prirodzené. Milujú iba tí ľudia, ktorí sa nikdy s nikým nerozídu? To určite nie.
Láska je skutočná, no aj tá má občas svoju trvácnosť. Až raz príde jej čas a odíde, tak to tak má byť. No popierať to, že bola, je akoby sme klamali svoje vlastné srdce a tvrdili, že to, čím bolo naplnené, bola iba ilúzia.
