Spriaznená duša? Skutočná láska? Nepoznám význam týchto slov, ale ak existuje slovo, ktoré by dokázalo vyjadriť moje pocity k tebe. Bohužiaľ, neexistuje, pretože sama to slovami ani nedokážem opísať.
Stalo sa to tak rýchlo, jedným pohľadom, dlhším rozhovorom a BUM. Môj život sa mi obrátil naopak. Neviem bez teba totiž už viac existovať. Netuším, čo sa to deje, ale dúfam, že to nikdy neskončí. Nedokážem si predstaviť seba bez teba.
Stal si sa neodmysliteľnou súčasťou môjho zložitého života a ešte viac si ho zamotal. Obrátil si mi celý svet a v mojej upratanej mysli nastal zrazu nespútaný chaos. Cítim, že to tak malo byť. Cítim, že to bol osud. Si muž, o ktorom som po nociach snívala. Si moje svetlo, keď je všade tma. Si proste môj jediný, s ktorým chcem stráviť čo najviac voľných chvíľ.
Chcem ti všetko povedať, čo som videla a aj ukázať, čo som vymyslela. Chcem byť tvoja nekonečná láska i najlepšia priateľka zároveň. Bola by som pri tebe v dobrom aj zlom, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. Presne tak ako to hovoria v kostole. A vieš čo? Už nás tam aj vidím. Viem, že o pár rokov tam budeme spoločne stáť a budeme šťastím bez seba.
Každý deň ďakujem, že si mi tak nečakane vbehol do života a s úmyslom mi ho navždy zmeniť. Som vďačná za každý moment s tebou. Naučilo ma to totiž veriť, že osud má pre nás pripravený príbeh a našou úlohou je odžiť ho najlepšie, ako to dokážeme. Ďakujem, že si tu stále pri mne a dávať mi nádej na lepšie zajtrajšky, na krajšie ranné vstávanie i na nádej na to, že po búrke vždy príde slnko. Si moja láska, ktorú som toľké roky a tak dlho hľadala.
