Talentované hudobníčky zo skupiny Ukitas reprezentujú Slovensko aj v zahraničí
Rozhovory
Do ďalekého Egypta dostali tohto roku možnosť hudobne sprevádzať podujatie Deň Európy 2019 naše slovenské hudobníčky Nikola Benedikovičová a Terézia Gregušová, ktoré pôsobia v skupine Ukitas. O ich ceste, zážitkoch a podujatí Europe Day sa viac dozvieš v rozhovore.
Ste nové tváre na našej akustickej hudobnej scéne. Čo pre Vás znamenala táto obrovská skúsenosť?
Bola to naša zahraničná premiéra. Keď sme sa dozvedeli, že si nás vybrala +421Foundation, neverili sme až do chvíle, keď sme sa ocitli na letisku, s ukulele na chrbte a s pocitom zodpovednosti, obhájiť tento výber – teda to, že sme hodné reprezentovať nás v zahraničí.
Ako prebiehal samotný Europe Day?
Keď sme videli to množstvo aparatúry, ktoré priviezli nákladné autá, pochopili sme, že sme naozaj „vo svete“. Na generálke sme boli pod tlakom, no samotnú show sme si nesmierne užili. „Bolo to niečo neuveriteľné. Spievať pieseň Slovenské mamičky zahraničnému publiku a sledovať, ako ich baví, v našej netradičnej verzii na ukulele (hovorí Nikola).
Odnášate si aj nejakú vtipnú spomienku z galavečera?
Bolo ich niekoľko. Snáď najviac nás však pobavil úplný záver, keď sme už unavené odchádzali (ako posledné) z galavečera, na ktorý bolo pozvaných 1000 ľudí a obsluhu tvoril tím štyridsiatich čašníkov. Keď sme sa všetkým „dvojhlasne“ pozdravili na odchod, strhla sa vlna selfie požiadaviek, a my sme len stáli na jednom mieste s „nainštalovaným úsmevom“ a všetci štyridsiati sa po jednom striedali v strede medzi nami na fotku. Tak to bola pekne náročná, ale zároveň milá bodka nášho programu.
Dievčatá, na ostrove Zamalek ste strávili ešte niekoľko dní po vystúpení. Ako ste si užívali orientálny Egypt po zvyšok týždňa?
Z Káhiry nemôže nikto odísť bez toho, aby navštívil pyramídy, či Citadelu. Za odmenu po výkone sme dostali prekvapenie – celodenný výlet po pamiatkach s osobným šoférom. Toho sme po chvíli vymenili za ťavu, z ktorej Nika chytala infarktové stavy (smeje sa Terézia). Po celý čas ťave čosi bublalo v bruchu, predkláňala sa dopredu a vydávala „nahnevané“ zvuky, akoby nám chcela povedať, že má toho už plné zuby. Sprievodca nás neustále ubezpečoval slovami „Don´t worry, she really likes you!“ Nasmiali sme sa a všetko dopadlo dobre.
Čo hovoríte na domácich ľudí a egyptské špeciality?
Túto otázku nám položila aj miesta egyptská televízia, pre ktorú sme robili rozhovor. V tom čase sme ešte improvizovali s odpoveďou, no dnes už vieme presne..
Keď nám šéfkuchár rezidencie v jedno ráno naservíroval egyptský falafel – v ich jazyku tzv. „tameyya“ pocítili sme naozajstný gurmánsky zážitok. Na druhý deň sme si privstali a nabehli sme do kuchyne naučiť sa ju, aby sme si ju niekedy mohli pripraviť doma na Slovensku. Tak ako všetci domáci, zareagoval veľmi srdečne a úsmevne.
Spoločný čas v kuchyni bol jedným z našich najsilnejších zážitkov.
Čo si naopak myslíte o tom, ako vnímali domáci vás, Európanky?
Mali sme pocit, že si všetci miestni, ktorým sme prišli do cesty, na nás skúšajú, či im fungujú trúby na autách. Sem tam niekto stiahol okno a zakričal na nás „Hej Shakira“ alebo „Hello Angelina“.
Keď sme navštívili domáce trhovisko, veľa sme si toho nepozreli, nakoľko sme pre istotu stále pozerali do zeme. Terezkine veľké modré oči totiž Egypťanov unášali do rozpakov.
To, že sme rozdielne sme pociťovali dokonca i na letisku, keď sa strhla hádka medzi pracovníkmi, ku ktorému z nich pôjdeme do okienka na checking. Najviac nás na záver pobavila poznámka predavača v orientálnom letiskovom obchode, keď sme pri pokladni platili za plyšovú ťavu pre moje krstniatko (spomína Nikola): po tom, ako som zaplatila sa na mňa „vyjavene“ obrátil s vetou: „Lucky camel“.
Je niečo, čo vás na Káhire prekvapilo?
Jednoznačne doprava. V Káhire nemajú organizovanú premávku. Napadá mi príslovie „Kto prv príde, ten prv melie“. Majú skôr nejaký svoj zázračný systém, v ktorom fungujú tak, že na seba upozorňujú blikaním a trúbením. Predbiehajú sa jeden cez druhého, bez toho, aby boli zaradení v nejakom konkrétnom pruhu. Najväčší extrém bol, keď sme sa pozreli z okna auta a videli sme vedľa seba 5 člennú rodinu jazdiť na jednej motorke.
Dostali ste nejakú zaujímavú ponuku?
Mali sme možnosť byť súčasťou stého výročia siete hotelov Hilton, kde nás oslovili manažéri eventu. Bola nám ponúknutá možnosť pricestovať v Októbri na otvorenie nového hotela Hilton v obľúbenej turistickej lokalite Hurghada. Či tento plán zrealizujeme je ešte otázne, no bolo by nám určite cťou, spievať na grand openingu.
Čo Vám okrem skúsenosti dala možnosť reprezentovať Slovensko?
Stráviť po prvýkrát celý týždeň výlučne spolu. Utvrdili sme sa v tom, že jedna k druhej patríme a dokážeme spolu existovať a vychádzať. Ani raz sme sa nepohádali a náš vzťah sa prehĺbil ešte väčšmi, čo je pre nás ako duo veľmi dôležité.
Pozri si zostrih ich cesty za reprezentáciou Slovenska.
