V dokonalom svete by mal každý dvoch rodičov, súrodencov (najlepšie sestru aj brata), milujúcich priateľov a nikdy by medzi sebou nevyvolávali konflikty či bezpredmetné hádky.
Bohužiaľ, my v dokonalom svete nie sme, preto je čoraz bežnejšie, že stretneš ženu (alebo aj muža, aby sme nikomu nekrivdili), ktorá má iba jedného rodiča.
Žena, ktorá má iba jedného rodiča, sa môže cítiť veľmi krehko a nechránene. Dokým mala obidvoch, z každej strany mohla cítiť podporu, bezpečie a láskavé slová. Keď jedna strana odíde, aj keď tu tá druhá je, na jej miesto príde chlad a strach. Už ju viac nemá kto chrániť a nikto nezaplní dieru v jej srdci. To by dokázal iba človek, ktorý odišiel.
Žena, ktorá má iba jedného rodiča, sa väčšinou cíti veľmi zmätene. Jej vzťahy sú plné bolesti, ponižovania a manipulácie, pretože hľadá muža, ktorý by jej poskytol útočisko. Namiesto toho nájde chlapa, ktorý ju len využíva a vôbec nerešpektuje. Táto žena dlhé roky ani nevie, ako by mal vyzerať pravý vzťah.
Žena, ktorá má iba jedného rodiča, sa môže cítiť veľmi slabo, aj keď jej okolie môže hovoriť, aká je silná a nezlomná. Pravda je však taká, že vo svojom vnútri bude zlomená už stále. Každý deň, každý mesiac a každý rok. Svoju silu nevníma, aj keď tam môže skutočne byť. Jednoducho robí všetko preto, aby prežila a nemyslela na smútok, ktorý okupuje jej srdce.
Žena, ktorá má iba jedného rodiča, sa s tým vyrovná len veľmi ťažko, ak vôbec. Nezáleží na tom, či rodiča stratila v detstve, v puberte, v dospelosti, alebo až neskôr. Zakaždým to bolí rovnako a spolu s milovanou osobou odíde aj kus z nej. Ten kus, ktorý sa už nevráti, nevyplní miesto v jej srdci a nezahojí jej rany.
Žena, ktorá má len jedného rodiča, sa bude snažiť o to, aby jej deti nemuseli prechádzať tým, čím si musela prejsť ona. Ako matka bude milujúca, láskavá, obetavá a dokáže za svoje deti bojovať do poslednej chvíle.
