Sme zvyknutí stále sa niekam ponáhľať. Náhlime sa za úspechom, peniazmi, za kariérou… Donekonečna hľadáme niekoho kto nás urobí šťastným, čakáme na ZLOM , ktorý ma prísť a náš život sa obráti k lepšiemu. Už už máme pocit, že to je to pravé šťastie no zrazu sa rozplynie.
Existuje niečo, čo nás urobí dokonalo a trvalo šťastnými ?
Áno aj nie.
Nečudujem sa, ak si ľudia myslia, že nie sú úplní. Že na život potrebujú niekoho, kto ich doplní. No to, čo sama necítiš, ti nikto nedá. Náš pocit nešťastia pochádza z mylnej mienky o tom, že sami nestačíme. Z toho, že nie sme dosť dobrí. Potrebujeme dosiahnuť isté ciele, nájsť si priateľa, skvelo zarábať, vypracovať sa, byť stále lepším ako iní a až tak sa dokážeme oceniť. Myslíme si, že nejaká hranica nás spraví šťastnými.
Nehovorím o tom, že mať víziu, chcieť niečo dosiahnuť alebo sa niekam dostať je zlé. To vôbec nie. Človek potrebuje niečo, čo ho motivuje. Avšak, nemali by sme prestať žiť a vravieť si, že teraz nie je čas užiť si život, že nemáme čas na to radovať sa, že skutočné šťastie príde až POTOM.
foto: weheartit.com
Radosť vychádza z vnútra. Je ukrytá hlboko v nás a kým to nepochopíme, nič vonkajšie nám ju nedá. Znie to ako klišé, ale šťastie si za peniaze nekúpiš. A „nekúpi“ ti ho ani nikto iný. Nemôžeš čakať, že raz príde deň a stretneš niekoho, kto ťa urobí šťastnou. Nepríde. Minimálne nie, ak šťastná nebudeš ty sama.
Kým sa nenaučíš nájsť si niečo, za čo môžeš byť vďačná každý deň.
Kým sa nenaučíš oceniť krásu prírody.
Kým sa nenaučíš usmievať častejšie a možno aj bez príčiny.
Kým sa nenaučíš rozdať lásku ostatným.
Kým sa nenaučíš hovoriť „ Mám ťa rád/a“.
Kým sa nenaučíš odpúšťať.
Kým sa nenaučíš tešiť sa z maličkostí.
Kým sa nenaučíš tolerovať odlišných.
foto: napoleonfour.com
Šťastie je na dosah ruky. Nehľadajme ho preto v iných. Pokúsme sa ho nájsť v sebe a rozšíriť. Už viac na nič nečakaj. Začni tu a teraz, sama od seba. Zo svojho vnútra, zo svojej radosti. Nezabudni sa schuti smiať a zabudni na každodenné starosti.
„Zdrojom nešťastia človeka je jeho veľkosť. Je v ňom niečo nekonečné, preto nemôže byť spokojný, ak je obklopený iba tým, čo je konečné.“ ( citácia Thomasa Carlyle z knihy Osud, sloboda a duša (OSHO))
