Naozaj to bolo medzi nami tak kúzelne, ako som si stále myslela? Naozaj si bol tak dokonalý, ako som si stále nahovárala?
Bola som až po uši zamilovaná.
Zamilovaná tak, že nemôžeš spať, dýchať, proste nemôžeš robiť nič, keď ho nemáš vedľa seba. Dokonca ani žiť poriadne. Nechápala som, prečo sa to medzi nami začalo tak rozpadať, prečo sme neboli nakoniec spolu, po tom všetkom, čo medzi nami bolo. Stále som premýšľala len nad tebou a viem, že aj ty nado mnou. Boli sme spolu každý deň, keď sa dalo. Trávili spolu voľný čas, chodila som za tebou do práce a ty zas za mnou. Bolo všetko dokonalé. Teda no, aspoň z tejto strany.
Všetko to bolo úžasné, až na jeden problém.
Stále som si nahovárala, že sa zmeníš. Že prestaneš robiť to, čo robíš. Že by si bol ochotný prestať fajčiť, piť, že by si sa začal chovať slušne kvôli mne, kvôli nám. Ale mýlila som sa. Nebol by si toho schopný, hovoríš že to máš všetko pod kontrolou, ale nie nemáš, ono to ovláda teba.
Ja som takto ďalej žiť nemohla, neviem si predstaviť budúcnosť s takým človekom ako si ty. S takým človekom, ktorý by utrácal za cigarety, alkohol a kto vie, za čo ďalšie. Bolelo to, keď sme sa od seba oddelili. Chcela som ťa späť, ale teraz to už všetko chápem.
Chápem ten dôvod, prečo sme spolu nakoniec neboli a vieš čo? Ja som aj šťastná. Som šťastná, že som to dokázala, že som sa dokázala oslobodiť od toho všetkého, od teba. Už nemusím na teba myslieť každú hodinu. Hlavne už necítim všetku tu bolesť, strach. A je to úžasne. Pretože viem, že život ide ďalej aj bez teba. Aj keď som tomu na začiatku neverila. Ale už je všetkému koniec. A som šťastná.
Možno sa raz v živote ešte stretneme a ty budeš presne tak dokonalý, ako si mal byť doteraz. Budeš slušný, gentleman a urobíš pre nás dvoch čokoľvek, ako som bola schopná urobiť ja.
Kto vie, možno raz. Ale teraz ti dávam zbohom. Boli to, a to dosť, ale robím to pre seba. Preto, aby som mohla byť v živote šťastná.
