Okey, je čas nájsť si muža. Povedala som si, keďže sa môj vek zaokrúhľuje k číslu 30 viac, než k 20. Nikdy v živote som nemala vážny vzťah, ten najdlhší trval 3 mesiace a dokopy sme sa videli tak desaťkrát. Moje kamošky sú vo vzťahoch roky, vydávajú sa, majú deti, a ja … nechápte ma zle, milujem svoj život, svoju prácu, svoje záľuby, … ale bolo by pekné zdieľať to s nejakým mužom. Oplatí sa čakať na pravého?
Dlho som si všetko užívala, naučila sa fungovať ako single nezávislá žena, ale predsa len, po láske túži viac či menej každá z nás. Otázky typu kedy si niekoho nájdem, som sa už naučila ignorovať, no dnes viem, že by som tiež rada vedela, kedy sa ten pravý objaví. A či vôbec.
Tak som vzala osud do vlastných rúk a pustila sa do randenia.
Čakať na toho pravého je dnes jednoduchšie
Našťastie, nemusela som chodiť každý večer do baru a ukazovať výstrih na to, aby som niekoho zaujala. To nie je môj štýl. Dnes máme toľko zoznamovacích appiek, že je priam nemožné, aby sa nenašiel nikto, kto by ma zaujal. A tak sa aj stalo. Zhody na obrazovke ma naviedli na niekoľko schôdzok. Väčšina z nich dopadla smiešnou či trápnou príhodou, iným zase len chýbala tá povestná iskra na to, aby bolo aj druhé rande.
Až sa konečne našiel jeden, s ktorým bolo písanie naozaj záživné. Nebavili sme sa len tak o ničom, mali sme spoločné záujmy, páčil sa mi aj fyzicky. Z prvého rande bolo desiate a po toľkých rokoch sa zdalo, že mám niekoho, koho budem môcť nazvať svojím partnerom. Lenže, vo chvíli, keď zistil, že som k nemu naklonená, akoby sa prestať snažiť.
Neviem, či to robí každý chlap, že ak si nájde partnerku, už kašle na to všetko, čo jej ukazoval na prvých stretkách. Nehovorím o večeriach, ružičke, či inom ohurovaní, mám na mysli obyčajné veci, ako keď sa zaujímal o to, aký som mala deň. Už ho to akoby netrápilo, mal ma a nepotreboval ma ďalej okúzľovať tým, že je gentleman. Nie som naivka a nemám na očiach ružové okuliare, no nebaví ma vzťah s niekým, kto to hral, len aby ma zaujal a potom sa na všetko vy…
Áno, túžim po vzťahu, ale nie za takú cenu, aby som sa uspokojila s niekým, komu na mne naozaj nezáleží. Nie som až tak zúfalá na to, aby som sa držala vzťahu, pri ktorom mám hneď na začiatku pochybnosti. A tak si mažem jeho kontakt a radšej budem sama, než strácať čas s niekým, kto sa snaží iba chvíľku. Verím, že raz stretnem takého, ktorý mi aj po roku dokáže, že som sa rozhodla správne. Čakať na pravého stojí za to.
