#Slovenkadna Nela Harantová je jediná žena na Slovensku, ktorá preteká vo svojej kategórií. Výzorovo nežná žena jazdí na motorke a my sme na ňu v Odzadu nesmierne pyšní! Ako sa udržuje v kondícií, čo je pre ňu úspech a aké má plány do budúcna?
Ahoj Nela. Mohla by si nám viac povedať o sebe? Kto je Nela Harantová?
Pretekám od roku 2014, najprv na malých motorkách a tento rok som začala pretekať na velkých okruhoch, a keďže žien je málo, pretekám s mužmi, dokonca proti môjmu priateľovi, ktorý je majster Českej republiky a proti môjmu bratovi. Na Slovensku som vo svojej kategórii jediná žena, v Čechách sú dve. Tento rok som jazdila majstrovstvá Českej republiky na prírodných okruhoch, čo znamená, že sa preteká v mestách na uzavretých uliciach. Budúci rok, ak zoženiem peniaze, lebo len jedna sezóna stojí okolo 5 tisíc, budem mať novú motorku a prestúpim do inej kategórie. Plánujem jazdiť Majstrovstvá Slovenska aj Česka. Okrem toho roztlieskavam v skupine Angels cheerleaders, chodíme na hokejové zápasy HC Bratislava, HKM Zvolen a na vybrané zápasy a turnaje v basketbale, volejbale a hokeji.
Keďže športuješ, závodíš, musíš sa určite udržiavať v kondícií a dbáš o svoj zdravý životný štýl. Podeľ sa s nami o nejaké tipy.
Pri pretekaní je dôležitá kondička, vydržať celý pretek v rovnakom tempe a byť sústredená, aby som nerobila chyby. Tak isto je potrebná aj sila na manipuláciu s motorkou. Moja váži niečo pod 140 kg čo už je dosť veľká váha oproti mojej. Svoju kondičku sa snažím udržať behom a bicyklovaním, cez zimu chodím behať do fitka, rada lyžujem, proste snažím sa byť stále v pohybe. Cvičím aj tabatu alebo rôzne cviky s vlastnou váhou. Okrem toho, od malička tancujem, posledné dva roky roztlieskavam na hokejových, basketbalových a ďalších zápasoch v tanečnej skupine Angels Cheerleaders. Mám výhodu rýchleho metabolizmu, keď zrovna nezávodím doprajem si hocičo, ale snažím sa jesť viac zeleniny a ovocia a menej nezdravého jedla. Pravda je, že čím má jazdec menšiu váhu tým je jeho maximálna rýchlosť na motorke vyššia, ale keďže pretekám s mužmi, vždy je táto výhoda na mojej strane.
Na koľko teba ovplyvnil šport, závodenie v súkromnom živote?
Moja sezóna je od Apríla do Októbra, čiže v období letných dovoleniek, festivalov, párty, ktorých sa nezúčastňujem. Veľa času strávim na trati, tak isto aj v dielni, kde chystáme a opravujeme. Keď viem, že v sobotu ma čaká celodenný tréning, nemôžem ísť v piatok na párty. Po tréningu som zas unavená. Tak isto aj preteky bývajú cez víkend, v lete ich mám voľných málo. Ale ja by som to ani inak nechcela, pretože ma to baví a aj na pretekoch večer grilujeme, zabávame sa. Tento šport ma ovplyvňuje veľmi, musím si všetky veci dopredu plánovať, naučila som sa byť samostatná a tak isto mi to zvýšilo sebavedomie.
Aké je tvoje životné motto, alebo filozofia podľa ktorej žiješ?
Životné motto nemám, ale snažím sa, aby šport pre mňa neznamenal všetko. Obetujem tomu veľa, ale okrem toho aj študujem na vysokej škole, pracujem v rodinnej firme a rada sa stretávam s kamarátkami a rodinou. Myslím si že by to malo byť vyvážené. Tak isto nemám cieľ, ako napríklad pretekať v majstrovstvách sveta, pretože je to prehnané a mrzelo by ma, ak by mi to nevyšlo. Mňa vždy poteší, keď vidím na sebe pokroky, zrýchlenie, a to je pre mňa dôležité. Postupne sa zlepšovať a pozerať sa na svoje výkony objektívne.
Čo pre teba znamená úspech?
Pre mňa úspech znamená to, keď vidím na sebe pokroky, keď okruh prejdem za kratší čas, ako naposledy, keď za mnou príde alebo mi napíše úplne cudzí človek s tým, že ma obdivuje a že mi drží palce, keď vidím svoju rodinu pri trati a ukazujú mi pridaj, alebo keď stojím sa stupňoch víťazov a diváci mi gratulujú. Tak isto ma poteší aj pochvala od priateľa alebo brata, keďže oni sami pretekajú. Nie je ľahké presadiť sa medzi mužmi.
Ak by peniaze nič nepredstavovali, čo by si v živote robila?
Cestovala. Ale nie sama, nemám rada samotu, mám z nej strach. Mám rada spoznávanie nových miest a kultúr. Neskôr, keď by ma cestovanie omrzelo, bavilo by ma učiť deti, napríklad telesnú výchovu.
Ak by si mohla zmeniť jednu vec na sebe, aká by to bola?
Určite to, že by som začala pretekať skôr. Dnes, hlavne v Španielsku a Taliansku je bežné, že sa začína v štyroch rokoch. Práve tieto deti majú najväčšie šance dostať sa na majstrovstvá sveta.
Keď si bola mladšia, čo si si myslela, že z teba vyrastie? Vždy si inklinovala k extrémnejším športom? Predsa je len závodenie pre dievča nezvyčajné.
Keď som bola na základnej škole, chcela som byť baletka, ale to mi rodičia nedovolili, pretože čo ak sa náhodou zraním a čo potom. Vždy ma lákali povolania, ktoré sú tak trochu akčné, sedieť v kancelárii nie je pre mňa. Ak by som sa lepšie učila, rada by som bola lekárka. Teraz študujem podnikanie v cestovnom ruchu a myslím, že je som sa v tom našla. Rada by som mala menší hotel alebo penzión v horách.
Ktorá tvoja vlastnosť ťa odlišuje od ostatných?
Tým, že som žena, som emotívnejšia a všetko prežívam viac ako moji súperi. A vraj vyzerám ako veľmi jemné dievča, vždy keď sa niekto dozvie, že pretekám je dosť v šoku. Ale bez ohľadu na to čo robím, žena by vždy mala zostať ženou.