Hovorí sa, že osud ti nadelí LEN toľko, koľko zvládneš. No je to skutočne tak? Ach, dráha, veľmi tomu chcem veriť. No dnes, práve v tejto chvíli … je to pre mňa ten najväčší výsmech posledných dní. Trasiem sa, len čo na to pomyslím. Ale život ide predsa ďalej. Ďalšia vtipná fráza, ktorej sa snažím držať. No musím mu dať posledné zbohom.
Nie je to tak dávno, čo si ma vítal slovami: „No vitaj maličká,“ hoci som už dávno dospelá. Už nikdy nebudem tvoja blondínka, aj keď som čistá bruneta. Rád si si robil srandu. Ach, Bože, … ako rád si si ju robil. Koľko si sa naprotivil a naskúšal, či sa podelím o posledný kúsok obľúbeného koláča.
Každá spomienka bodá, ako nôž do živého. Nechal si tu veľa ľudí, starký môj. Veľa ľudí, ktorí to budú mať nesmierne ťažké.
Posledné zbohom je tak nesmierne ťažké.
Prežil si krásne roky. Roky plné smiechu, radosti no samozrejme nie vždy bolo všetko ružové. Máš rodinu, ktorej neprejde jediný deň, aby si nespomenula na teba. A ja … ja sa pri tých spomienkach musím usmievať, hoci cez potoky sĺz. Zatiaľ to inak nejde. Zatiaľ to nedokážem inak.
Vďaka tebe som hrdá na to, že môžem byť žena do voza aj do koča. Vďaka tebe, si viem stáť za svojím. Vďaka tebe sa orientujem v lese lepšie ako v meste. Tebe patrí obrovské ďakujem za moju netypickú stránku dievčaťa z mesta.
Vďaka tebe som iná. A pri týchto riadkoch si uvedomujem, aké obrovské som mala šťastie, že som mala v živote chlapa ako ty. Manželský pár ako ty so starkou. Nie je to tak dávno, čo ste oslavovali zlatú svadbu. Dôkaz, že sa všetko dá, aj keď sú ťažšie dni alebo dokonca týždne.
Vy dvaja ste pre mňa jednym z mojich vzorov. A ty starký … ty si jeden úžasný človek, ktorý nebol bez chýb, ale vždy mi dal to najlepšie do života. Dávaj tam hore na nás, prosím, pozor. Zbohom starký môj.
