Nie­kedy mi príde, že sa ne­o­platí vrá­žať čas do na­šich spo­loč­ných chvíľ. Si doma tak krátko. A vše­tok čas sa sna­žím pris­pô­so­biť, aby si bol spo­kojný a šťastný, aby som ja bola spo­kojná, že si šťastný, a je ti dobre. Sna­žím sa mať upra­tané skôr, než sa zja­víš vo dve­rách, na­va­rené skôr ako si stih­neš na­dik­to­vať svoje ob­ľú­bené jedlo a byť pri­pra­vená na všetko, čo ti len bu­dem vi­dieť na očiach. No nie­kedy mi to tak ne­príde.

Nie­kedy mám po­cit, že ten čas je lep­šie vra­ziť inam.

Ve­no­vať sa viac práci, ka­ri­ére, štú­diu, ko­níč­kom, či pria­te­ľom. Jed­no­du­cho viac iným ve­ciam, než tebe. Je to zvláštne však? Pri tom všet­kom, čím sme si pre­šli a čo sme za­žili. Že sme jed­no­du­cho stále spolu a rá­tame s tým dru­hým do bu­dúc­nosti. Aj cez to všetko ako sa máme radi, príde ten mo­ment.

zdroj: unsp­lash.com

Keď mám chuť za te­bou za­vrieť dvere a ne­ot­vo­riť ich najb­ližší me­siac. Byť preč vtedy, keď si doma a byť doma, kým si ty preč. Byť bez seba a zá­ro­veň sa mi­lo­vať ešte viac.
Je to všetko zvláštne však? Ako stačí nie­kedy jedna chvíľka alebo jedna vy­slo­vená myš­lienka na to, aby sa od­razu všetko po­ka­zilo. A ja som mala chuť to vzdať a sú­stre­diť sa na to, čo mňa robí mnou. Pre­tože sa nech­cem ob­zrieť vzad a po­ve­dať si, že vše­tok ten čas a ener­giu som mí­ňala vlastne úplne zby­točne.

zdroj: pe­xels.com

Nech­cem byť žena, ktorá musí s nie­kým bo­jo­vať o tvoju pria­zeň.

Nech­cem pro­siť a do­pro­so­vať sa tvo­jej po­zor­nosti, ktorá by v nie­kto­rých oka­mi­hoch mala byť sa­moz­rej­mos­ťou… Vieš, keby si sa ma v najb­liž­šej dobe opý­tal, tú vetu na ktorú mi­lión žien po ce­lom svete ur­putne čaká od muža, od­po­ve­dala by som, nie. Pre­tože byť že­nou nie­koho, pre koho nie som tá je­diná. Pre koho nie som tá ro­dina, ktorá by mala byť na pr­vom mieste, to pre mňa nie je.

Komentáre