Hovorí sa, že my ženy sme komplikované. Myslím si, že je to pravda. Veď úprimne, kto iný, než žena bude tento svet skrášľovať úsmevom, aj keď sa v jej vnútri práve odohráva tá najväčšia búrka? Tých príkladov je mnoho.
Častokrát sa ale snažíme tú komplikovanosť preniesť na mužov. Nechápeme ich činom. Sedíme s kamarátkou na káve, občas s cigaretou v ruke a skoro so slzami v očiach jej rozprávame príbeh z nášho víkendu. Znova sme s ním boli, všetko vyzeralo dokonalo, šťastím bez seba sme zabúdali na celý okolitý svet… A na konci toho všetkého povedal vetu alebo urobil niečo, čomu teraz absolútne nechápeme. Je to proste komplikovaný debil, všetci sú.
Alebo prípad číslo dva. Znova kamarátka a káva, len iný príbeh. Vieš, ten chlapec z toho baru. Stretli ste sa, učaroval ti. Rozplývaš sa z neho, navyše je to fakt kus, on sa rozplýva z teba. Po stretku si prišla domov, ale akosi sa neozval. A tak čakáš, a aha, napísal. Trvalo mu to síce pár dní, ale veď nevadí, isto mal toho veľa. Správa sa k tebe fakt krásne, ale akoby sa zároveň stále k ničomu nemal.
Lámeme si naše krásne hlavičky ich správaním, slovami, ktoré vyslovia. Niekedy dokonca aj každučkým pohybom. Snažíme sa ich pochopiť, ale aj tak to vždy skončí plačom. Pravdou je, že chlapi nie sú komplikovaní. Oni sú až príliš jednoduchí. Nezavolal ťa von? Ešte stále si nedostala ten vysnívaný bozk? Žiadne ďalšie rande? Proste nemá záujem. Ja viem, je to kruté. To len my, tie nežné komplikované stvorenia si všetko musíme vysvetliť oveľa zložitejšie. Prečo? Pretože to tak funguje od prírody? Alebo sa len snažíme zakryť krutú pravdu niečím, čo nám v konečnom dôsledku aj tak ublíži viac, ako keby sme si veci zbytočne nekomplikovali?
Viac mojich článkov si môžeš prečítať na mojom osobnom blogu http://www.byriush.sk
