Bola šťastná, no naivná. Verila, že práve on ju nebude chcieť zmeniť. Ako vždy aj teraz sa mýlila, keď jej dal na výber. Buď žiť, alebo celý svet za neho vymeniť…
Už sa nenechá ovplyvniť. Sľúbila si to potom, po poslednom raze, keď ju oklamali. Spravili z nej špinu, nič. Nedokáže vyjadriť slovami, ako veľmi ju to zranilo. A to sa snažila byť len šťastná. Vymklo sa jej to z pod kontroly. Najprv to brala so žartom, no čím viac toho na svoju adresu počúvala, tým väčší múr si v srdci budovala. Každá jedna nadávka, pohľad, šepnutie, či cudzí chlapský bozk. Toto všetko jej ako tehla za tehlou padali pred jej srdce a stavali múr.
Múr pred ľuďmi, ktorí ju chceli zničiť. Chceli ju vidieť ako neustále plače a napriek tomu sa aj tak neustále usmieva. Chceli ju vidieť úplne dole, zničenú. A pritom si neuvedomovali, že jediné, čo je dôsledkom ich konania je jej mrazivý pohľad a bezcitný jazyk. Spravili z nej niekoho bezcitného. Niekoho, kto sa bojí pozrieť na iného pohľadom, že práve on je ten, kto ju bude mať rád. Klamstvo. Nikto ju nedokázal mať naozaj rád takú, aká skutočne bola.
Vždy nejaké zmeny. Vždy niečo, kvôli čomu by sa musela pretvarovať. Ona to však nerobila. Radšej všetkých obchádzala veľkým oblúkom. Smiala sa, užívala si. A to je všetko. A keď aj niekto prišiel, na koho sa usmievala tak skutočne, po pár minútach to prešlo a do jej srdca dopadla len ďalšia zbytočná tehla. To si myslela. Neznášala sa a stále si kládla otázku, prečo práve ona. Prečo ostatní nemôžu pochopiť, že ona sa len snaží urobiť si šťastnú mladosť so šťastnými spomienkami. Však je mladá! A o to ide. O slobodu jej duše, o jej konania a o jej myseľ. O slobodu jej prejavu a toho ako sa prejavu.
To bol ale problém. Nikto za celou jej dušou nehľadal nič viac. Nikto nešiel hľadať k nej. Hľadať odpovede na to, čo zanechala. Každý si urobil vlastný názor, z ktorého vyšla najhoršie len ona. Všetko, čo povedala, bolo podľa všetkého hnusné a bezcitné. Nevyhovára sa. Niečo bolo oprávnené. Väčšina bola, ale úprimná z jej srdca.
Nikto si však nevšimol, že nech ukrýva akékoľvek pocity, nehanbí sa ich povedať nahlas. Pretože tým nič nestratí. Môže len získať. Nikto nevidel aká je zasnívaná, ale snaží sa to ukryť za svojím pohľadom a jazykom, ktorý dokázal len raniť.
Keď sa niekto ku nej priblížil bližšie, nedokázala urobiť viac, než ho zraniť svojimi slovami, ktoré zo seba vypustila a tým zničila všetko, čo mohla. Mohla plakať celé večere za svoje konanie. Mohla sa k tomu aj nehanebne priznať. Slzy ale nič nezmenili. Spravili ju len silnejšou, než v skutočnosti je. Spravili ju niekým, kto je silný a nech plače, či sa smeje, či inak prejavuje svoje emócie, ešte nedovolí, aby jej niekto zničil ten múr v jej srdci. Ešte nie je ten správny čas.
Ona nedovolí iným ľuďom, aby jej prikazovali, čo má robiť. Nedovolí aby jej niekto zlomil srdce, pretože už ďalej nevládze. Je taká krehká, že keby k tomu došlo, rozpadne sa ako porcelánová bábika. A to nechce. Preto sa snaží týmto všetkým uchrániť pred úderom, ktorý by ju zničil.
