Počula si už o strachu z lásky? Medzi ľuďmi je rozšírenejší oveľa viac, ako si myslíš. Častokrát si však človek len tak neprizná, že ho má. Je v ňom zakorenený tak podvedome, že si to sám neuvedomuje. Dôvody k nemu môžu byť rôzne, no zbaviť sa ho dá raz a navždy. Chce to však absolvovať dlhú cestu.
Pýtaš sa, ako je možné, že sa niekto bojí tak prirodzenej a krásnej veci? Nuž, krásna bola pre neho do chvíle, kým mu neublížila. Každý sa so zlomeným srdcom vysporiada inak, sú však aj ľudia, ktorí to len tak prekonať nevedia. Pocit sklamania a smútku bol pre nich taký bolestivý, že ho už znova zažiť nechcú.
Preto, aby sa podvedome chránili pred spomienkami, nedajú láske šancu. Boja sa, že keď sa jej otvoria, znova príde ten zlý pocit, z ktorého sa ešte doteraz nespamätali.
Zlomené srdce totiž nie je mýtus. Naozaj bolí. A každý sa s tou bolesťou vyrovnáva inak. Kým ju jeden predýcha a hodí za hlavu, druhý sa bude ešte roky budiť zo sna so slzami v očiach. Chce to veľa času, aby ten strach zmizol úplne. Časť z neho tam však vždy zostane.
Objaví sa vo chvíli, keď všetko vyzerá byť v poriadku, keď tu bude niekto, koho môže človek milovať a vie, že sa mu láska vráti. V momente, kedy to však začne byť vážne, cúvne a utečie. Nechce nikomu ublížiť, iba nechce, aby bolo znova ublížené jemu. Spomenie si na starú ranu a tá ožije tak veľmi, že mu hlava nedovolí ten pocit zažiť znova.
A to je ten strach z lásky. Paradoxom je, že iba láska je tá, ktorá ho môže úplne prekonať. Čistá a skutočná, trpezlivá a vzácna. Keď takú nájdeš, už nikdy sa nebudeš o svoje srdce báť.
