Máš pocit, že si zo seba dala už všetko. Vynaložila si neskutočné množstvo úsilia, času, energie, no aj tak veci nie sú také, aké by si ich chcela. Možno sa pokúšaš priviazať k sebe niekoho. Možno sa naháňaš za prácou. Možno sa drieš v škole, ktorá ťa nebaví, alebo sa snažíš získať späť kamarátku, ktorá sa na teba vykašlala.
My ľudia v sebe často nesieme istú predstavu o tom, ako by veci mali fungovať. Presvedčili sme samých seba, že táto cesta je tá najsprávnejšia a musíme po nej ísť nehľadiac na to, čo sa deje okolo. Viem, že cieľavedomosť je dobrá vlastnosť, no platí to aj v prípade, keď sa márne snažíme dosiahnuť niečo, čo pre nás nie je určené?
Vzdať sa svojich predstáv o niečom alebo o niekom, nie je vôbec jednoduché, no občas je to nevyhnutné. Je veľmi dôležité vedieť rozoznať, čo je pre teba dobré a čo nie. Vedieť si určiť hranicu, kedy ešte má zmysel kvôli niečomu bojovať. Ja sa rozhodujem podľa toho, či mi daná vec prináša viac radostí, alebo starostí. Často si však uvedomím, že už dávno som mala „odísť z boja“, pretože mi to dlhodobo neprináša nič pozitívne.
V momente, kedy si uvedomíš, že je zbytočné náhliť sa za niečím, čo k tebe nepatrí pocítiš úľavu. Možno sa budeš prvé dni cítiť trošku prázdno. Možno sa budeš spytovať samej seba, či si urobila dobre, no veľmi rýchlo pochopíš, že je jednoduchšie vracať sa z kratšej cesty.
Musíš si uvedomiť, že nie všetci ľudia sú stvorení na to, aby pri nás stáli. Nie každý nás môže milovať a ani ten, čo nás kedysi ľúbil v našom živote nemusí ostať navždy.
Zapamätaj si, že vždy môžeš zmeniť názor. Vždy sa môžeš obrátiť a rozmyslieť si, čo chceš. Každý má právo pustiť sa niečoho, čo ho viac nečiní šťastným. Či už to je škola, práca, či partner. Nenaháňaj sa za niečím, čo k tebe nepatrí, ani keď to kedysi k tebe patrilo.
