Si človek, ktorého naozaj veľmi túžim mať vo svojom pestrom, no občas stereotypnom, živote. Nie, neznamená to, že by som ťa milovala, ale zbožňujem tvoju prítomnosť. Aj keby sme prehovorili dve vety za hodinu, ako to občas aj býva, som nadšená z času stráveného s tebou. Každý tvoj úsmev vytvorí zas ten môj. Za tvoje tak trochu zamyslené až neprítomné pohľady mierené na mňa, ale zároveň „do blba“ som vďačná.
Síce ťa naozaj ešte príliš nepoznám, je to tak. Viem, že o tom možno ani netušíš, no zakaždým tvojim palcom hore na Facebooku, srdiečkom na Instagrame alebo pozretím správy či môjho dňa sa vo mne tvorí množstvo hormónu šťastia. Neviem čím to je, no neviem to zmeniť. Proste pocit, že ťa akosi zaujímam, i keď to nedávaš osobne príliš najavo, ma veľmi teší a pritom je to takmer banalita.
unsplash.com
Rada by som viac môjho času zdieľala s tebou, či už osamote alebo s niekým, či v tichu alebo hluku, či nie veľmi šťastná alebo veselá. Chcem, aby väčšia čas z našich životov tvorila spoločnú ako doteraz. Vieš, taký ten pocit, keď si s niekým a pri rozprávaní ti ma pripomenú mnohými vecami alebo im budeš rozprávať zážitky, ktorých súčasťou budem aj ja. Naše spoločné večery by sa mohli opakovať a táto rutina, či zvyk by ma rozhodne neprestala baviť. Ide o to, že tvoja existencia ma napĺňa, ochraňuje, nabáda na mnohé nové veci a zavaľuje množstvom otázok.
Jedno ma však nenechá spávať. Prečo sa vždy tváriš tak nezaujato, nedostupne, ale pritom vidím, ako čakáš na moje reakcie alebo sa chceš nenápadne pridať ku mne, načo? Budme úprimní a priami, predsa to tak je najlepšie.
Znamenáš pre mňa príliš veľa, aby som ti mohla dovoliť odísť z môjho života. A síce niekdy mám pocit, že sa mi z teba rozletí hlava. Bez teba by mi prasklo srdce. Práve hľadím do okna, pretože ťa vidím. Vidím, kde tráviš túto noc a viem, že aj keď je to pomerne diaľka aspoň na sekundu si sa pozrel týmto smerom a padla som ti na um. Keď som to konečne teraz dostala zo seba celé narovinu von, mám pocit, že som nás oklamala, hneď v druhej vete… Čo sa to prosím deje?
