1:47…
Viem, nemôžeš spať. Stalo sa niečo, čo ti spať jednoducho nedovolí.
Kedysi tu bol niekto, pre koho by si dal aj to posledné na svete. Bol to človek, s ktorým si mal v pláne zažiť toho ešte veľmi veľa.
Bohužiaľ osud to chcel inak. Táto osoba opustila tvoj život a ty si sa s tým musel jednoducho zmieriť. Odchod tejto osoby sprevádzal plač, smútok, žiaľ a ty si na lásku zanevrel.
Prestal si sa toľko smiať, rozprávať, uzavrel si sa do seba a stala sa z teba ,,skala´´. Pomaličky si zabudol, aké to je milovať a byť milovaný.
Svet prestal byť pekné miesto plné lásky a túžob spoznávať ho, no stal sa svetom šedým, ktorým si sa naučil prebíjať.
No jedného dňa ti do života prišla osoba, vďaka ktorej si sa znovu začal usmievať, ktorá ti dovolila rásť. Bola to osoba ktorá ti pripomenula, aké to je žiť a nie len prežívať. Znova si začal pociťovať hrejivosť pri srdiečku a nič ti už nechýbalo.
No potom si si spomenul na to, ako si sa trápil a zľakol si sa, lebo už nechceš zažívať tie mučivé dni, hodiny a minúty, ktorými si si musel prejsť a ktoré ťa tak veľmi poznačili.
To ťa prinútilo, aby si si držal určitý odstup aj keď si vedel, že by to s tou osobou mohlo skončiť dobre. Strach ťa prenasledoval na každom rohu.
Ty si jednoducho už nechcel ubližovať sebe a ani nikomu inému. Nechcel si, aby sa pokazilo aj to krásne, čo medzi vami bolo.
Bál si sa priznať si, že máš strach milovať. Bál si sa o tom porozprávať.
Tak začala pomaličky odchádzať z tvojho života aj táto osoba, pretože si jej nedovolil poznať ťa do hĺbky. Nedokázal si priznať strach z lásky a straty.
Ak máš pri sebe svojho anjela, nedovoľ mu odísť. Chyť ho za ruku a pevne mu ju drž. Porozprávajte sa, zdôver sa svojmu anjelovi a hlavne sa prestaň báť lásky, lebo láska ti nemá ubližovať. Láska ti má spôsobovať radosť. Dovoľ sám sebe milovať a byť milovaným.
