Toto je príbeh každej z nás.
Toto je časť zo mňa, ktorú si prežila (myslím si) väčšina žien.
Keď sme spolu chodili, všetko bolo ako z filmu. Ale zrazu som zacítila chlad. Z jeho strany. Už tu neboli objatia, už nebol čas. Už tu neboli bozky na dobrú noc, už bol moc unavený. Už tu neboli večere vonku, už bol zaneprázdnený.
Odrazu som bola sama. Všade bolo ticho a to ticho bolo bolestivé. Nie také ticho, kedy by som mohla odpočívať, kedy by som nemusela myslieť na nič iné, kedy by som bola šťastná. To ticho bolo presný opak. Žiadna esemeska, žiadny telefonát, žiadne upozornenie na sociálnej sieti. Všimla som si to prázdne miesto. To miesto, kde sedával on. No teraz tu už nebol. Nikto neprišiel. Nikto ma nepohladil. Nikto ma nepobozkal.
Zobraziť celú galériu (2)Zostala som sama. A zostali len spomienky.
Naozaj to bol vzťah ako z filmu, takmer dokonalý, chýbal mu už len romantický koniec. Muž mojich snov mi zlomil srdce.
Prešiel čas a po bolesti, ktorú som cítila v mojom srdci, zostali len spomienky. Preplakaných nocí tu bolo viac než dosť, diera v srdci sa zdala čoraz väčšia a väčšia… Avšak čo som sa z tohto naučila je, že bolesť netrvá naveky. Že pominie. Že sa to dá. Že ak naozaj chcem, bude to dobré.
Zobraziť celú galériu (2)Čo som sa z tohto vzťahu naučila bolo, že osoba, ktorá ma bude milovať mi nikdy neublíži. Osoba, pre ktorú budem vzácna, mi nikdy nezlomí srdce. Nechcem tým povedať to, že muž predtým ma nemiloval, to nie. Pretože ma miloval, ale nebola som tá pravá. Ja som nebola pravá pre neho a on nebol ten pravý pre mňa.
Teraz to už viem.
A po čase som našla muža môjho života. Muža, s ktorým život dáva zmysel. Muža, s ktorým sa ničoho nebojím. Muža, ktorý ma miluje. Dúfam, že úprimne. Verím, že bezpodmienečne. A viem, že mi nikdy nezlomí srdce. (aspoň nie úmyselne)
Ver, že ak si sa práve rozišla s mužom tvojich snov, nebol pre teba ten pravý.
Počkaj si na muža tvojho života.
