Pred pár dňami som sa rozprávala s jedným z mojich kamarátov. Pýtal sa ma, čo ma trápi a prečo som celé dni taká smutná a nervózna. Nechcela som ho zaťažovať tými ženskými problémami o tom, ako som sa zamilovala do nesprávneho muža. Nuž nakoniec ma presvedčil. Vyrozprávala som mu môj príbeh a on dodal, že by sa o tom dal napísať príbeh, pretože určite nie som jediná žena, ktorej sa stalo niečo podobné. Najskôr som si myslela, že to moc dobré nebude a určite to nebude nikoho zaujímať, ale nakoniec som sa rozhodla.
Určite každá z nás pozná ten pocit, keď si myslíme, že sme stretli toho pravého. Máme ten pocit niekoľko dní, mesiacov a podaktoré aj niekoľko rokov. U mňa tento pocit trval rok. Na začiatku to bolo všetko ako v rozprávke. On miloval mňa a ja jeho.
Po niekoľkých mesiacoch sa však začali dostávať na povrch isté okolnosti. Z úst jeho kamarátov vychádzali vtedy pre mňa samé „nezmysly“. Hovorila som si, že on by to predsa nikdy neurobil a verila som, že som jeho jediná. Nevedela som čo robí za mojim chrbtom. Teda možno vedela, no nechcela som si to priznať, preto som prišla o mnoho skvelých ľudí.
Mala som zaslepené oči. On bol ten najlepší a všetci ostatní boli NIKTO. Myslela som si, že keď mám jeho, tak mám všetko. Ale po čase som na to prišla. Až keď som ho začala viac pozorovať, pýtať sa ho na veci, ktoré boli vtedy pre mňa nezmysly a on nevedel, ako sa má z toho všetkého vymotať. Až potom som zistila, ako veľmi ma podrazil, že všetky tie veci, ktoré boli pre mňa doteraz nezmysli sa stali pravdou, že všetci mali pravdu aj keď on hovoril, že to tak nie je. Dala som mu zbohom a stala som sa šťastnejšou.
A čo som týmto chcela povedať? Nikdy sa nezamiluj tak, že budeš niekým ovplyvnená. Buď sama sebou a povedz nie, keď to je treba. Nečakaj dovtedy, kým sa on začne skvele zabávať s jeho kamarátmi na tom, aká si naivná a ty mu to budeš všetko veriť a budeš mu to tolerovať. Radšej si nájdi toho naozajstne pravého ako byť zadaná s niekým, kto o teba ani len nestojí!
