Je deň ako každý iný. Je jesenné počasie a mňa dnes čaká príjemný deň s priateľmi. Otvorím skriňu a snažím sa nájsť vhodný outfit, ktorým dnes môžem okúzliť oči ostatných. Skúšam všetko, kombinuje šál so sukňou, topánky na vysokom opätku s jeans-ami a podobne. Nech skúšam čokoľvek vo všetkom vyzerám príšerne.
Moje stehná sú tučné, moje boky oblé, nehovoriac o mojom previsajúcom bruchu, s ktorým bojujem už odmalička. Pozerám na seba do zrkadla a plačem. Možno som príliš citlivá, ale nie som so sebou spokojná. Chcela by som mať postavu dievčat, ktoré nech si oblečú čokoľvek vyzerajú skvelo.
Prečo je to tak? Život nie je fér. Kedy budú v móde skutočné ženské krivky a prevísajúce brucho?
Utriem si slzy. Veď nemôžem byť jedinou ženou v celej galaxii, ktorý bojuje s týmito pocitmi. Zodvihnem hlavu a znova pozerám do zrkadla. Usmejem sa. Spomenula som si, ako sa na mňa minule zapozeral jeden chalan a pochválil moje ženskosti. Možno to so mnou nie je až také zlé. Utieram si slzy a celá šťastná si vyberám zo svojej skrine čiernu obtiahnutú sukňu! Nech je vidieť, kto som!
Som žena! Nie som žiadna kosť a koža. Nie som žiadne chutné mäsko. Mám svoje krivky! Prečo by som mala skrývať svoje brucho, keď sa snažím cvičiť popri mojich povinnostiach a aj tak ho je stále vidieť?!. Prečo by som mala skrývať svoje stehná, keď Kim Kardashian ich má podobné?! Prečo by som nemohla byť na titulke časopisu aj nenamaľovaná? Prečo by som nemohla byť takou akou som? Prečo sa musím hrať na dokonalú ženu, ktorá skrýva všetky svoje nedostatky? Potom to už nie som ja!
Mám rada svoje krivky. Občas so sebou doteraz bojujem a snažím si hovoriť, aká jedinečná som. Ale aj každý chalan má rád iné baby. Jednému sa páčia štíhle s výraznými lícnymi kosťami a druhému zas ženské tvary tela.
No a mne sa páči žena, ktorou som!
