Lucia Gažová z Lulus bakery: Takto sa pečie v Trnave
Rozhovory
Zabudni na tradičné cukrárenské výrobne, v ktorých sa pečú len dobošky, punčáky či veterníky. Lucia Gažová, mladá podnikateľka a cukrárka z Trnavy, je dôkazom toho, že piecť sa dá aj moderne, štýlovo a chutne.
Jej Lulus bakery, malú cukrárenskú výrobňu, ktorá sa nachádza v Trnave, opúšťajú len poctivé koláčiky a torty, ktoré sú nielen mimoriadne lahodné, no sú aj pastvou aj pre oči.
Vitajte vo svete pestrofarebných makróniek, cupcakov, cheescakov alebo tartaletiek!
V minulosti si sa venovala modelingu. V roku 2008 si dokonca získala titul Miss sympatia. Ako sa dievča z modelingového prostredia dostane k takej vášni pre cukrovinky?
V prvom rade, modelingové prostredie pre mňa nikdy nebolo tým pravým orechovým. Modelingu som sa venovala skôr okrajovo, bol to pre mňa najmä úžasne jednoduchý spôsob, ako precestovať a spoznávať svet. Nikdy som sa však modelingu nevenovala natoľko, aby ma tento svet stihol úplne vtiahnuť. Mojím odborom bol marketing, ktorý som vyštudovala, a istý čas som v tomto odvetví aj pracovala. Práve marketing mi pootvoril oči, aby som našla malú medzierku na trhu, v ktorej by bolo miesto pre moju vášeň pre pečenie, nadšenie a kreativitu. Tak som to teda skúsila. Modeling mi samozrejme veľmi pomohol — začali sa o mňa v súvislosti s pečením zaujímať aj médiá, a potom to už šlo trošičku ľahšie.
Predtým, než si otvorila Lulus bakery, si pracovala ako marketingová manažérka. Kedy nastal ten zlom, že si si povedala, že opustíš stabilné zamestnanie a pôjdeš sa naplno venovať pečeniu? Aké boli tvoje začiatky?
Keď som sa každý večer vracala domov z práce z Bratislavy, nahodila som zásteru a do noci piekla. Keď už mi bola domáca kuchyňa malá, koláčiky som nemala kde skladovať a ozývalo sa mi mnoho ľudí, ktorí moju tvorbu chceli ochutnať, presne vtedy, keď mi to všetko tak trošku začalo prerastať cez hlavu, som sa rozhodla, že to vyskúšam. Že to celé risknem a uvidím, ako to dopadne. Tak som teda vyšla — či skôr vyskočila — zo svojej komfortnej zóny, a ono to vyšlo!
Kde si sa naučila piecť? Absolvovala si niekedy kurzy pečenia alebo si sa všetko naučila sama?
Žiadne kurzy som neabsolvovala. Piecť som sa naučila úplne sama. Aj tento fakt je dôkazom toho, že ak niečo naozaj veľmi, ale veľmi chcete, dá sa to!
Už ako modelka si precestovala veľa krajín, nedávno si sa dokonca vrátila z USA. Sleduješ aj trendy v zahraničí a nechávaš sa nimi inšpirovať? Používaš pri pečení nejaké netradičné ingrediencie?
Samozrejme. Sledujem trendy všade, kam prídem, a zisťujem, čo je v danej krajine populárne, aké chute preferujú a ako veľmi sladké koláčiky potrebujú. Každý národ to má úplne inak, v každej krajine majú radi diametrálne odlišné veci, dokonca používajú aj iné technologické postupy. Celá táto sladká veda je pre mňa veľmi fascinujúca. Myslím si, že ingrediencie, ktoré používam, sa dnes už nedajú nazvať netradičnými, lebo sa posúvame naozaj veľkými krokmi vopred. Pred pár rokmi ešte boli netradičné ružové lupene, sušená levanduľa, agar, či domáce extrakty zo všetkého možného. Dnes je to už takmer samozrejmosť.
Tento týždeň sa na pulty kníhkupectiev dostala tvoja prvá knižka, Lulus — cukrárka. Prečo si sa rozhodla napísať knihu? V čom sa tvoja cukrárka líši od ostatných cukrárskych kníh na trhu?
Cukrársku knihu som sa rozhodla napísať preto, lebo to bolo mojím snom, odkedy som začala piecť. A sny si predsa treba plniť, no nie? Dala som do nej celú seba, všetko, čo som sa o pečení doteraz naučila, moje vedomosti, tipy a triky. Okrem týchto vecí, ktoré v každej správnej gastro knihe musia byť, som sa však do svojej knižky snažila preniesť aj moju radosť z pečenia, nadšenie a lásku, s ktorou každý deň pečiem.
Podľa reakcií mojich prvých čitateľov sa mi to aj podarilo. Pri jej čítaní sa usmievajú a tešia z každého jedného výtvoru. A práve tým je asi moja kniha odlišná od tých ostatných — je veľmi osobná a je v nej kúsok zo mňa. Knižka je taktiež veľmi prehľadná, všetky recepty a postupy sú detailne spracované, takže každý, kto aspoň trošku chce, zvládne aj zložitejšie recepty.
Dokáže podľa tvojej knihy napiecť aj úplný začiatočník? Ktorý recept je tvoj najobľúbenejší, a prečo?
Pred tým, ako som knihu vydala, testovala som viaceré recepty na ľuďoch z môjho okolia. Či už to bol môj priateľ, rodina, alebo 10-ročná kamarátka — všetci to zvládli! Takže áno, dovolím si tvrdiť, že kniha je napísaná tak, aby z nej dokázal napiecť aj úplný začiatočník. Ťažko povedať, ktorý recept je môj najobľúbenejší, mám ich rada všetky! Mojou srdcovkou sú torty, mini koláčiky, a samozrejme aj makarónky, vďaka ktorým sa to celé začalo. V podstate všetky recepty, ktoré som do knižky dala, sú moje najobľúbenejšie. Rovnako aj tie ostatné, ktoré si ale šetrím na ďalšiu knižku.
Vraj musíš veľakrát svoje objednávky pre vyťaženosť odmietať. Neplánuješ svoju výrobňu rozširovať?
Áno, je to pravda. Často musím zákazníkov odmietať pre nedostatok času, či rúk. Mohla by som sa rozrásť, mohla by som mať niekoľkokrát väčšiu výrobu a niekoľko zamestnancov. Časom to určite aj spravím, no teraz sa ešte nechcem vzdať toho, že každý jeden koláčik a každá jedna torta je naozaj moja — venujem jej čas, hrám sa s ňou, a teším sa z každej jednej, ktorá opustí moju výrobňu. Lulus bakery je moja srdcovka a cítia to, samozrejme, aj moji zákazníci. Pre mňa je Lulus bakery niečo ako moje dieťa, a ja mu momentálne ešte nechcem dovoliť priveľmi vyrásť.
Čo myslíš, prečo sa tvoje koláčiky medzi ľuďmi tak ujali? V čom spočíva ich tajomstvo?
Sú vizuálne odlišné, chuťovo zaujímavé, a sú robené presne tak, ako by som si ich robila doma. Ľuďom jednoducho chutia, tešia sa z nich, a preto sa radi vracajú znova.
Máš nejaké zásady, ktoré pri pečení striktne dodržiavaš? Aká je filozofia Lulus bakery?
Žiadne striktné zásady nemám. Aj keď to bude znieť ako klišé, musí to ísť hlavne od srdca, trošku niečoho pridať, iného ubrať. Musí sa však dodržiavať kvalita surovín, technologické postupy a hlavne — vo výrobe musí byť dobrá nálada a príjemná atmosféra. Bez nej to jednoducho nejde. Už vopred viem, že keď mám zlý deň, nemusím sa ani snažiť piecť makarónky, lebo sa jednoducho nepodaria. Nikdy. Preto je pre mňa veľmi dôležité, s kým pracujem, a aká atmosféra a pohoda vo výrobni je.
Ako vnímaš samu seba? Skôr ako šikovnú podnikateľku, ktorá vybudovala úspešný gastrobiznis, alebo ako zanietenú cukrárku? Vieš si predstaviť, že jedného dňa budeš na chod svojej výrobne už iba dozerať?
Jedného dňa možno, no aj tak budem vždy v zástere, pripravená do boja :). Samu seba vidím niekde na polceste medzi týmito dvomi ženami, a myslím si, že takto nejako by to malo byť. Nestratiť dušu pre to, čo milujete, no treba sa na to, samozrejme, pozerať aj trošku biznisovo.
Nechávajú ti zákazníci pri pečení voľnú ruku alebo sa riadiš ich požiadavkami?
Väčšinou si nechajú poradiť, majú rešpekt a pokoru, lebo vedia, že ja im zle neporadím. Mávam ale aj zákazníkov, ktorí si nástojčivo trvajú na svojom, no ak ja o tom nie som presvedčená, nasmerujem ich tým správnym smerom, aby som mohla byť na každú tortu, či koláč, ktorý odo mňa odchádza, hrdá. Ak si však nedajú povedať, nemám problém objednávku odmietnuť.
Ktoré obdobie v roku je tvoja výrobňa najvyťaženejšia? Je to vianočná alebo svadobná sezóna?
Myslela som si, že to budú Vianoce. Potom som zistila, že sú to svadby. V novembri si zvyknem trošku vydýchnuť, ale inak ideme stále naplno.
Máš dobre rozbehnutý biznis, tvoja cukrárenská výrobňa prekvitá a teší sa veľkému záujmu zo strany zákazníkov, vydala si knihu… Aké sú tvoje ambície do ďalších rokov? Kam až chceš Lulus bakery posunúť?
Kniha bola mojím snom, ktorý som si už splnila. V oblasti médií mám ešte jeden sen, no uvidíme, či sa mi ho raz podarí zrealizovať, a možno sa na vás budem usmievať aj s mojimi dezertami z televíznej obrazovky. Do budúcnosti by som sa chcela presťahovať do svojej vlastnej výrobne, ktorá by bola zároveň miestom, kde sa zastavíte vždy, keď budete mat chuť na niečo dobré a sladké. Tak si držme palce. 🙂
foto: Anna Cagala — Cagalove photography
