Dneska som mala opäť chvíľku pre seba a pri takomto momente často vezmem psa a ideme do lesa len tak na prechádzku. Pravda však je, že sa snažím aspoň na moment odísť od všetkého a byť sama so sebou, sama s prírodou. Možno som divná, ale ja to naozaj potrebujem. Veľmi ma to dobíja, poskytuje mi to energiu, útočisko, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou môjho ževraj drahocenného života.
Niekedy len tak kráčam a kričím, nedýcham, rozprávam sa s mojím štvornohým priateľom. Toto je ten správny liek na dušu a na myseľ. Je to presne ta chvíľa kedy cítim, že Boh na mňa rozpráva. Nie v kostole, ale v prírode, keď nič ľudské nie je počuť len šum lístia, spev vtákov či šepot vetra. Vtedy cítim, že som k nemu najbližšie ako sa len dá na tomto pozemskom svete. Stále objavujem svoje limity a pracujem na tomto vzácnom vzťahu, ktorý predstavuje pre mňa poklad, a s ktorým v poslednej dobe neprichádzam príliš do styku, proste nedokážem naskočiť na Ten správny vlak.
Mám pocit, že chodím dokola a nič sa nemení, nič sa nedeje, nikto nereaguje všetci žijeme vo vlastnej bubline, ktorá predstavuje individuálne množstvo problémov. V poslednej dobe a viem, že sa to netýka len mňa, ale cítim neistotu a miernu úzkosť. Prečo vlastne? Je to preto lebo ma vyhodili zo školy, či preto že doma ma nečaká žiadna podpora a som unavená z neustáleho boja, ktorý vediem s mojím otcom. Nie, je to zrnko, kvapka toho všetkého čo robí tu moju rakovinu v tele. Nepotrebujem chemoterapiu! Dôvod toho všetkého môže byť kludne neistota a mierny strach z budúcnosti, tlak spoločnosti , ktorý ma tlačí k stene tak silno, že mám problém sa nadýchnuť. Padám a nedokážem sa chytiť záchranného lana. Často si kladiem otázku či ma na druhej strane čaká moje záchranné lano, kde mám istotu, kde beriem tu odvahu, nádej?
Pravdou je, že kričím, vo vnútri svojho Ja a viem, že nie som v poriadku ten zvláštny tlak na duši, ten zvláštny nepokoj, chaos v mojej hlave. Nedokážem presne definovať čo to je, čím to je, kde je vlastne jadro tohto problému, kde to vzniklo?! Ale ak sa nespamätám zrútim sa čoskoro ako domček z kariet…
