Nenávidím ťa a ľutujem dňa, kedy som ťa spoznal..!
Tieto posledné slová padli ako to posledné po tom všetkom, čo medzi nami bolo. A bolo toho naozaj veľmi veľa. A zrazu, to všetko bolo nenávratne preč. Navždy.
Zobraziť celú galériu (4)Tak a teraz, kto je na tom lepšie? Kto z nás dvoch má menšiu záťaž zo zlomeného srdca?
Kto z nás sa dokáže teraz úprimne usmiať? Kto z nás sa netrápi?
Vieš mi povedať odpovede na moje otázky? Teda, ak máš vôbec záujem nad nimi rozmýšľať.
Pri tvojej povahe by som o tom silne pochybovala. Ty, egocentrický chlap so zásadovou povahou. A tými najkrajšími zelenými očami, aké som za svoj život videla. Chlap, pred ktorým má rešpekt snáď každý, kto by ti aj náhodou vbehol v živote do cesty. Využíval si to vždy, keď sa ti naskytovala čo i len tá najmenšia možnosť víťazstva. Vedela som to.
A ty si veľmi dobre vedel prečo mám voči tvojmu správaniu neskutočne veľký odpor. Lebo ak si bol sám, správal si sa tak, ako väčšinu svojho života. Povýšenecky.
No keď si sa mi jedného dňa priznal, že pri mne nemáš dôvod byť taký, verila som ti. Aspoň na chvíľu som mala z teba pocit, že si uvedomíš, kde si robil chyby. Že možno sa zmeníš..
Dosť dlhú dobu som si všímala tvoje správanie. A aj vtedy, keď sme chodili večer niekde von s našimi priateľmi. A nebolo mi to dvakrát príjemné.
Zobraziť celú galériu (4)To, ako si menil nálady. Aký si bol zmätený, lebo si nevedel, ako máš na ostatných ľudí navôkol seba pôsobiť. To všetko som sa snažila pochopiť. A však, doteraz som neprišla k žiadnemu rozumnému zámeru. A nepomohol mi k tomu ani náš dlhotrvajúci nočný rozhovor popri rieke. Niekde medzi dedinkami, v ktorých sme bývali.
Tak veľmi by som chcela poznať odpovede na mnohé otázky, ktoré mi dennodenne preletia hlavou. A naozaj ma trápia už dosť dlhú dobu.
Pozri sa, čo sa so mnou stalo.. Vidíš to? Pochybujem..
Nebolo to preto, že by som ťa prestala mať rada. Ale bolo to preto, lebo ty si sa nechcel vzdať svojej druhej tváre. Aj keď ju videli všetci ostatní, okrem mňa.
