Drahý, nebudeš to mať so mnou vždy ľahké. Lebo nielen život, ale aj vzťah je ako sínusoida- raz si hore, raz si dole. Občas sa budeme bláznivo milovať a občas sa budeme mať chuť navzájom zabiť. Ale prosím, nevzdávaj to so mnou, pretože akokoľvek to bude ťažké, my sa z tých chumáčov lásky vymotáme.
Nie vždy budem mať dobrú náladu a nie vždy sa budem usmievať od ucha k uchu. Niekedy budem mať jednoducho zlý deň, rovnako ako ty. Snáď tie zlé dni nebudeme mať naraz. Občas budem zničená zo školy alebo z práce, alebo sa mi niečo nepodarí a nebudem mať na nič chuť. Nechtiac to potom možno prenesiem aj na teba, budem nevrlá a všetko mi bude vadiť. Viem, že aj v tom zmätku ostaneš, no prosím, utvrdzuj ma o tom. Objím ma a povedz, že aj keď mám pocit, že sa mi všetko rúti a nič nezvládam, že pre teba budem stále hrdinka.
Som typická žena a tiež ma sem-tam prepadne pocit, že nie som dostatočne pekná, chudá, šikovná… Ostaň v takýchto chvíľach so mnou trpezlivý, a len mi milióntykrát pripomeň, že v tom naozaj nie som tučná, že naozaj nemusí byť všetko vždy dokonalé, a že veci zvládam dostatočne rýchlo. Pretože trpím takým tým perfekcionizmom, že všetko musí byť tip-top. Musím stihnúť byť dobrou partnerkou, kamarátkou, dcérou, matkou. A potom ty len pozoruješ, ako stresujem, ako behám po kuchyni, ako nezmyselne po tebe kričím, pretože si v hlave vytváram tie moje obrovské očakávania a nároky sama na seba, čo všetko musím. Len ma zastav a upokoj, že som dosť, a že môžem spomaliť. Že nemusím byť na seba taká prísna, a že aj napriek tomu ma budeš milovať.
A zase potom príde fáza, kedy budem rezignovať. Prídeš z práce a na stole ťa nebude čakať večera a voňavé koláče ako obvykle. Nebude upratané a ja nebudem kvôli tomu strečkovať ako vždy. Nájdeš ma na gauči s „kýblom“ zmrzliny, možno uplakanú, možno mlčiacu, možno sa k tebe hneď s plačom rozbehnem, možno len budem zahĺbená do seba, že si ani nevšimnem, že si prišiel.
Budem nad všetkým rozmýšľať a zrazu mi bude jedno, že mrvíš na gauč, že si zase nezavrel bránu, že mi mľaskáš do ucha. Vtedy ma len vypočuj. Aj keby ti rozprávam akúkoľvek blbosť, že suseda privrela motýla do dverí, a chudáčik už nikdy nevzlietne, alebo že kamarátky dcéra sesternice opustil priateľ a ja jej neviem pomôcť, alebo niečo podobne nezmyselné, prosím, len si ma pritúl a mňa to prejde. Neboj sa, keď sa vyrozprávam, bude mi lepšie. A áno, znovu mi bude vadiť, že si mi trúsiš omrvinky na moju obľúbenú deku.
