Každá z nás to už zažila. Ľúbila chlapa, ktorý o tom nevedel. Bola to láska detská platonická, láska tínedžerská, ktorá bola ešte hanblivá alebo láska, ktorá cítila, že sú medzi vami hranice. No je rozdiel medzi tým, ak niekoho miluješ, a on o tom nevie, a tým, ak o tom vie, no to isté necíti.
Už to nie je len chvíľkové pobláznenie ružovými okuliarmi. Trvá to dlhší čas. Priťahuje ťa fyzicky, rozumiete si, niečo vás spája. Dávaš mu svoje sympatie, no on nedáva najavo nič. A možno si mu to priamo povedala, no on ťa odmietol. Vraj bude lepšie, ak ostanete iba kamaráti. On k tebe necíti to isté, čo ty k nemu. A to poriadne bolí.
Nedokážeš ho vyhnať z hlavy. Myslíš na neho, keď zavrieš oči, aj keď ich znova otvoríš. Plačeš pod prúdom sprchy, aby tvoje vzlyky z nešťastnej lásky nik nepočul. Premýšľaš, prečo je to tak ťažké. Prečo si sa ty zaľúbila do niekoho, kto ti to nemôže vrátiť. Prečo nemôžeš byť s niekým, o kom si presvedčená, že k tebe patrí. Nie si azda pre neho dosť dobrá?
Možno si pre neho dobrá až príliš. A možno je na čase uvedomiť si, že on nestojí o tvoju pozornosť. Prečo sa trápiť kvôli niekomu, koho naopak netrápi, že vôbec si? Dávaš toľko pozornosti človeku, ktorý na teba ani len nepomyslí. Je čas ísť vpred. Vyplač sa, vykrič sa a uvedom si, že strácaš svoj čas. Preruš s ním každý kontakt, ktorý sa dá. Nájdi si koníčky, ktorými si vyplníš čas. Venuj sa sama sebe.
Totižto, keď budeš mať v poriadku vlastné myšlienky a život, vstúpi ti doň niekto, kto ti tú lásku vráti. Mnohonásobne viac.
