Zdá sa mi to, akoby to bolo včera, keď som ležala v tvojom náručí, pozerali sme spoločne nový seriál, pili víno a smiali sa. Boli to krásne chvíle po tvojom boku, počas ktorých som sa vznášala niekde v oblakoch, ako zaľúbená pätnástka. Potom prišiel veľký šok. Rýchla rana do srdca a odvtedy mám len jedno veľké okno.
Akoby sa môj život zrútil do priepasti. Zrazu nič nedávalo zmysel a ja som iba bez slova ležala v posteli niekoľko dní, až kým som už nevládala ani plakať. Takto vyčerpaná som zrazu prežívala svoje dni, ktoré sa vliekli jeden za druhým, a vlastne, ani neviem, o čom boli. Mysľou som sa vracala do minulosti, aj keď moje telo žilo v prítomnosti.
Hovorí sa, že čas zahojí všetky rany. Ja si to nemyslím. Rany a jazvy po nich v nás ostanú navždy. No čím dlhšie s nimi budeme žiť, tým viac si na ne zvykneme alebo ich zamaskujeme. Všetko jedného dňa prebolí, no nikdy úplne nezmizne.
Dnes už to viem aj ja. Viem, že život nie je vždy fér, a že láska má svoje vlastné pravidlá. Nemôžeme sa ich naučiť a nemôžeme pri hre s ňou ani podvádzať, aby sme ju prekabátili. Och, áno, ale ty si sa o to pokúsil. Chcel si hrať svoju vlastnú hru, v ktorej si na mňa viac nebral ohľad. Ublížil si mi, ako keby sme za sebou nemali tak veľa spomienok, ako keby si mi len pár dní predtým nehovoril o tom, ako sa tešíš na spoločnú budúcnosť.
Hovoril si, že ma miluješ a pritom si vedel, že mi klameš do očí. Dívala som sa do tvojich a sledovala, aké sú chladné, zatiaľ čo moje plakali. Ak by som sa ti do nich mala pozrieť dnes, toto je to, čo by som ti povedala:
Ďakujem ti za to, že si mi dal cennú lekciu. Naučila som sa, že nemôžem dávať všetko niekomu, kto mi nebol schopný vrátiť aspoň časť. Teraz už viem, že láska nie je iba o zaľúbených bozkoch, a že si vyžaduje niečo viac z oboch strán. Ukázal si mi, akého partnera si viac k sebe nemám pustiť. Tvoja rana zo mňa spravila silnejšiu ženu. Nech ma už postretne čokoľvek, vďaka tebe som pripravená ochrániť svoje srdce.
