Milujem túto časť roka. Väčšina ľudí sa sťažuje na to, že býva tma a dni sú kratšie. No ja sa cítim lepšie. Môžem byť dlhšie v posteli a premýšľať nad tým, ako moc mi chýbaš. Vždy keď prídem domov, spravím si horúcu čokoládu a myslím na nás. Na to, aké krásne by to bolo, nebyť tvojho odchodu.
Vždy som si myslela, že budeme spolu navždy. Vieš, stál si pri mne takú dlhú dobu, že som si na teba zvykla a myslela som si, že nám to vydrží. Milovala som ťa a chcela som, aby sme mali spoločnú budúcnosť.
Tie chvíle, ktoré som s tebou prežila, sú nezabudnuteľné. Chcem ti to povedať, chcem ti to napísať. Chcem, aby si o tom vedel.
Neviem, kde sme sa nachádzali vtedy, keď to nebolo ideálne. V tom období som sa necítila dobre a vedela som, že sa čoskoro niečo stane. Zdalo sa mi, že si iný. Zdalo sa mi, že tvoje oči kričia o pomoc a nevieš ako ďalej.
Nevedela som to ani ja. Nevedela som, čo robiť. Nechcela som sa tak cítiť, len zrazu bolo toho viac, ako som dokázala zniesť. Bolo toho viac, ako som si myslela.
Jedného dňa si odišiel. Povedal si mi, že to nie je vo mne. Nie je to mnou, ale tebou. Že ty si ten, ktorý to nezvláda. Ktorý už nevládze pokračovať v tomto vzťahu.
Bolelo to. Tak veľmi to bolelo, ako keby si mi z hrude vytrhol srdce. Nemohla som normálne fungovať, dni bez teba boli hotové peklo. Zmeškala som pár prednášok, nechodila som na brigádu a snažila som si pozbierať moje zlomené kúsky duše.
Bolí to aj teraz. No nie tak veľmi, ako na začiatku. Bolí to, ale dá sa s tým žiť. Prijala som to, že nám nebol súdený spoločný život. Že napriek tomu, ako veľmi sme sa milovali, sme boli veľmi odlišní.
Chýbaš mi, ale už ťa nemôžem milovať.
