Viem, že je to ťažké. Viem, že toho chceš do konca stihnúť viac, než ostatní. A taktiež viem, ako hrdo si kráčaš po kamenistej a strastiplnej ceste plnej prekážok a obmedzení.
Viem ako to chceš všetko zvládnuť, ale je toho na teba viac než dosť. Neboj sa spadnúť. Nemusíš sa báť svojho strachu, ktorý pramení z minulosti a nesplnených túžob a citových vyhorení.
Zabudni na to všetko, čo máš za sebou. Pozri sa pre seba, hore, do neba. Tam smeruj všetky svoje túžby. Tam smeruj všetky svoje ciele. Sú to všetko len dni. Hodiny, minúty, ktoré aj tak uplynú. Čas plynie. Nezáleží mu na tom, či si zrovna uspela, či sa uchádzaš o nové pracovné miesto alebo sa ti rúca život medzi riadkami. Nezáleží mu ani na iných okolnostiach.
zdroj: unsplash.com
Čas plynie, bez nárokov, bez záujmu, bez cieľov, nezávisle na ostatnom dianí a našich osudoch. Nezáleží mu na ničom. Ani na sebe samom. Čas je len akýsi pojem ako definovať určitý úsek našich životov, ako pomenovať niečo plynúce, niečo, čo nasleduje a trvá. Čas sa nedá zachytiť. Niekedy je to len chvíľa, okamih, ktorý je využitý naplno. Inokedy je to nekonečná hodina niekde mimo nášho vnímania… Predovšetkým je to tok. Tok myšlienok, reály, obrazov a pojmov. Vecí, ktoré nemožno zachytiť hľadáčikom fotoaparátu. Len na danú chvíľu zhmotniť. Nenechať zabudnúť jeden malý okamih, ktorý si chceme uchovať v pamäti.
zdroj: unsplash.com
To všetko, na čom ti záleží a, čo tak veľmi chceš, je predsa rovno pred tebou. Máš to všetko v sebe, vpísané do tváre ako vrásky, typické pre strápenú, starnúcu tvár. Nesnaž sa uchopiť neuchopiteľné. To nedokáže nik. Aj keď sa o to veľa ľudí snažilo a nebolo ich zrovna málo.
Zbav sa pochýb a strachu, ktorý ťa zväzuje a drží vo svojom vlastnom väzení. Nedovoľ mu to.
Dovoľ však času nechať prísť, čo prísť má a odísť, čo odísť má. Čas plynie a ty s ním. Nechaj ho, nech si ako ty, ide svojou vlastnou cestou.
