Môj predposledný článok bol plný smútku, ale zároveň aj radosti. Áno, každému sa to stane v živote stane a bohužiaľ, nie len raz. Vieš, čo si uvedomujem posledné dni, moja drahá? Nemala som ani len čas na nejaký plač. Nemohla som si dovoliť ani len ochorieť, taký som mala plný program. Šialené však? Vyskúšala som, aké je to siahnuť si na dno svojich síl.
No úprimne? Som aj rada. Tým, že som nevedela, kde mi hlava stojí a čo skôr od „radosti“, nestihla som myslieť na to všetko zlé, a čo všetko pekné som ešte mohla so starkým zažiť. Nezrútila som sa po psychickej stránke a prijala som posledné udalosti s rozumom a pokorou, že všetko je tak, ako má byť. Nemysli si, že nie som smutná alebo mi to je jedno. Len som si uvedomila, že všetko má svoje dôvody, každá jedna udalosť v mojom živote.
Možno som počas tohto mesiaca išla na pokraj svojich síl a možno som si mala nájsť čas voľna len pre seba. Ale nevyšlo mi to. Nie som typ človeka, ktorý sedí doma a pozerá do stropu, veď by ma porazilo. A vieš, čo je na tom všetkom najlepšie?
Mám prázdniny.
Áno, dobre čítaš, prázdniny vysokoškoláčky. Brutálny mesiac je za mnou, ale všetky skúšky mám hotové a ja si konečne môžem vydýchnuť a venovať sa tomu, čo ma baví a napĺňa energiou. Jasné, študujem to, čo ma zaujíma a chcem sa tomu v budúcnosti venovať. Ale voľný čas v prírode s ľuďmi, ktorí milujú čas s tebou je niečo čarovné. Hlavne v dnešnej dobe plnej internetu a smartfónov. No nemám pravdu?
Ale, na záver dúfam, že som sa poučila. Siahnuť si na dno svojich síl a ísť ešte ďalej. Nebola to prechádzka ružovou záhradou. To ti viem odprisahať. Bol to naozaj náročný mesiac, počas, ktorého som sa snažila zladiť úplne všetko. Škola, práca, rodina, priateľ a kamaráti. A áno, dobre vidíš. Čas pre seba som úplne odstránila z mojich priorít. Vraj prečo?
Jednoduchá odpoveď.
Stále, a myslím, že aj vždy, mi bude záležať na druhých ľuďoch, môjmu srdcu blízkach, ako na mne samej. Viem, asi sa to kúsok bije s tým časom pre seba, ale prečo svoj čas nevyužiť v kvalitnej spoločnosti. No nie?
