Každý z nás má vraj dve stránky. Ako keby nám na jednom pleci sedel diabol a na druhom pleci anjel. Keď sa nad tým tak zamýšľam, asi to má niečo do seba. Všetky tie rozprávky, povery a slovné hračky v sebe skrývajú zrnko pravdy. Zaujímalo by ma však, na základe čoho si vyberáme, čím sa budú riadiť naše kroky? Všetci poznáme tie klasické klišé: „Riaď sa srdcom!“, „Použi svoj rozum!“, „Daj na svoju intuíciu!“. Ja sa pýtam či sú všetky tieto príkazy otázkou vôle. Dokáže niekto z nás prikázať rozumu, aby predal srdcu kormidlo lode nášho života? Môžem sa jednoducho rozhodnúť, že všetkým ukážeme svoje lepšie ja?
Kto je moje lepšie ja?
Ja samu seba určite nevnímam objektívne. Avšak myslím si, že sa zvyčajne vedome snažím byť dobrým človekom. Pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Snažím sa vypočuť a poradiť svojim priateľom. Chcem, aby na mňa boli rodičia pyšní a žiť svoj život naplno. Nechcem sa v jedno ráno zobudiť a ľutovať, čo všetko som mohla zažiť. Určite to nie je dokonalé, ale tú svoju „snažiacu sa verziu“ vnímam ako svoje lepšie ja. Som si však vedomá, že dokážem byť aj poriadna mrcha. Nehovorím tu o dvoch rozličných osobách. Skôr to, ako vnímam svoju vlastnú rezignáciu. Každý z nás má chvíle, kedy prosto nevládze. Má plné zuby toho, že sa snaží a nič mu nevychádza. Pokladám sa za osobu, ktorá sa nechá ľahko vyprovokovať a potom už niet návratu. Dokážem byť zlá, krutá i pomstychtivá. Darmo, že mi je potom ľúto, ako som sa zachovala, už to nevezmem späť.
Čomu dáš prednosť?
Čo alebo kto vo vás prebúdza vaše lepšie ja? Príjemné teplé víkendové ráno? Raňajky do postele? Príjemný romantický večer pri sviečkach s priateľom? Párty s kamarátkami? Podľa mňa je lepšou otázkou, kto alebo čo v nás vyvoláva naše horšie ja. Prečo vôbec niekto chce vidieť naše zlé stránky? Podľa mňa, je najväčším darom, keď ľudia okolo vás poznajú vaše najlepšie i najhoršie stránky a napriek tomu vás akceptujú presne takých, akí ste. Podľa mňa by sme sa všetci mali snažiť ukázať svetu naše lepšie ja, na ktorom musíme neustále pracovať. Je v poriadku, že sa občas pošmykneme. Je v poriadku, že občas zlyháme. Kým sme schopní uvedomiť si naše zlyhania a sme ochotní ich napraviť, vyhráva naše lepšie ja.
Len ty sama určuješ, kto vlastne si
Nezáleží na tom, či to nazveš nálada alebo stránka, dôležité je, že len málo z nás dokáže byť sústavne rovnakých. Udalosti v našom živote plynú a my vieme byť smutné, šťastné, naštvané. Niekedy si taká hladná, že zješ vedro hranoliek a inokedy sa trápiš s diétou, pretože chceš schudnúť. Občas máš chuť ležať s drdolom a mastnými vlasmi vo vyťahanom tričku a nič neriešiť, a potom sa namaľuješ, vyčešeš si vlasy a si kráľovnou vvečera. Máš chvíle, keď sa cítiš ako celebrita, lebo sú k tebe všetci dobrí a existujú i chvíle, keď plačeš v klbku do vankúša, pretože máš pocit, že ťa nikto nemá rád. A to všetko je v poriadku. Každý z nás sa v živote hľadá a pokúša sa nájsť si v tomto rýchlom svete svoje miesto. Aj tvoja hviezda čaká na to, aby zažiarila v tom najlepšom svetle.
