Ako sa cítia ľudia, ktorí príliš veľa rozmýšľajú? Takto s tým dokážeš bojovať
Life
Ako sa cítia ľudia, ktorí príliš veľa rozmýšľajú? Nuž, v prvom rade si myslia, že to je úplne normálne a rovnaké množstvo myšlienok majú aj iní. To ale vôbec nie je pravda. Ako s tým teda bojovať? Dá sa to vôbec?
Každý má občas dni, kedy sa pristihne, že neustále analyzuje situácie. Premýšľame nad tým, čo sa stalo, čo sa môže stať alebo čo by sme mali urobiť inak. Niektorí ľudia však týmto trpia úplne každý deň. Nevedia o tom, že sa dá nepremýšľať nad ničím. Iba proste sedieť a nič nerobiť. A áno, môže ísť aj o psychickú poruchu.
Toto neprestajné premýšľanie, známe aj pod pojmom overthinking či dotieravé myšlienky, môže byť veľmi vyčerpávajúce. Ľudia, ktorí príliš veľa rozmýšľajú, často zažívajú zmätok, úzkosť a vnútorný nepokoj. Ak patríš medzi tých, ktorí neustále riešia každú maličkosť, môžeš sa cítiť preťažená a neschopná užívať si prítomný okamih.
Asi každému z nás v hlave znie hlások, ktorý môžeme nazvať myšlienkou. Akoby si sa rozprávala sama so sebou. Ibaže ľudia, ktorí príliš veľa rozmýšľajú, ich v hlave majú hneď niekoľko a vždy, keď „dorozmýšľajú“ nad nejakou vecou, ihneď príde ďalšia. Niekedy sa tieto myšlienky bijú a prekrikujú. Rozmýšľaš nad niečím, no vzápätí ti napadne niečo iné. Je to desivé, čo?
Overthinking zase znamená neustále premýšľanie nad rovnakými myšlienkami alebo problémami bez toho, aby si sa posunula ďalej alebo dosiahla nejaké riešenie. Niekedy sa môže zdať, že sa snažíš svoje problémy vyriešiť, ale v skutočnosti sa len točíš v kruhu.
Ako sa cítia ľudia, ktorí veľa rozmýšľajú?
Neustále analyzovanie
Človek, ktorý má nutkanie neustále nad niečím rozmýšľať, všetko do detailov analyzuje. Niečo urobí, vzápätí si to uvedomí a už si sám v hlave hovorí, ako to mohol spraviť lepšie, že to bude trapas a hanba, čo si druhí ľudia pomyslia a tak ďalej. Ak si neustále pripomínaš svoje chyby a hľadáš v sebe nedostatky, vedie to k zníženému sebavedomiu. TAKTO si ho však môžeš zvýšiť.
Takýto človek neanalyzuje len tie súčasné situácie, ale najmä minulé. Len tak z ničoho nič mu napadne, čo sa stalo pred 10 rokmi a čo mohol spraviť inak. Hoci si povie, že je úplne od veci o tom teraz premýšľať, jeho vnútorný hlas ho nedokáže počúvať a radšej sa utápa v minulosti.
Čo ešte takých ľudí trápi a ako s tým bojovať?
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
