Láska vie byť rovnako krásna, ako aj bolestivá. Má totiž mnoho prívlastkov, milión podôb. Prvá, celoživotná, čerstvá, osudová, tragická, neopätovaná, … A práve tá neopätovaná vie zlomiť tvoje srdce rovnako, ako keby si šancu na lásku dostala, no nevyšlo by to.
Ak si to už sama zažila, dobre vieš, o čom tu hovorím. A ak nie, ver, že ak sa ti nevrátia city späť, bolí to. Bez ohľadu na to, či to daná osoba vie, alebo sa jej nikdy nepriznáš. Naozaj môžeš mať na duši obrovskú ťarchu, keď nevieš myslieť na niekoho iného, keď si predstavuješ, že si v jeho objatí, keď ho chceš pobozkať, tráviť s ním čas, no on ťa v rovnakom svetle vôbec nevníma.
Ty by si za neho dala všetko, a on možno ani len netuší, ako sa voláš. Alebo ti na rovinu povedal, že k tebe necíti to, čo by si chcela. Veríš, že ste si súdení, no vieš, že sa tvoje predstavy nikdy nestanú realitou. No svetielko nádeje vo svojom srdci nechávaš žiariť aj naďalej.
To svetielko však bude každým dňom slabšie a slabšie, až jedného dňa úplne zhasne. Vtedy, keď si uvedomíš, že to význam nemá. Bude ťa páliť, akoby to bola vatra, no zároveň to bude pocit, akoby si si po dlhom čase konečne poriadne vydýchla. Kým ten deň nastane, prejde ešte veľa preplakaných nocí, veľa pokusov o zblíženie sa, veľa situácií, pri ktorých si uvedomíš, že tvoja šanca je nízka.
Možno to zažívaš práve teraz a nevieš si predstaviť, že sa tvoje čakanie raz skončí. S ním či bez neho. Ver však, že jedného dňa ťa prestane baviť čakať na niekoho, kto si neváži tvoju obetu, kto si nezaslúži teba. Ak nevidel tvoje prednosti doteraz, prečo mu ich stále ponúkaš?
Nie drahá, nie si naivná ani hlúpa, keď na neho stále čakáš, keď tajne miluješ. Daj si však pozor na to, či je on pre teba skutočne ten pravý, a či už náhodou nečakáš príliš dlho. To, že ho miluješ, neznamená, že ti môže ovládať život.
