Stačí jeden pohľad na ňu a vidíš, že je šťastná. Prvá myšlienka, keď si na ňu spomenieš? Ach, ten jej večný úsmev. Oči plné iskričiek. Smiech, ktorý počuť už na kilometre dopredu. A jej vlasy? Aj tie akoby boli nabité energiou. Jedným slovom je živel. Neskrotný. Nevyspytateľný. Divoký. Zmietajúci všetko naokolo. Berúci všetko so sebou. Dobré aj zlé. Malé aj veľké. Vždy plný energie. Krútiaci sa. Nezastaviteľný. Divoký. Môžeš sa snažiť ako chceš, aj tak ju nezastavíš. Nezvládol by si ju aj keby prišla s návodom. Nemôžeš ju mať. Čím viac ju naháňaš, tým viac uteká. Beží, beží a nezastaví sa. Možno sa bojí, že ak by zastala premeškala by niečo. Ale to je v poriadku.
Ona nemá nič spoločné s obyčajným svetom. Miluje život, ktorý žije. Žije život, ktorý miluje. Má svoju šialenosť. Nespútanosť. Slobodu. Nemá čas na veci, ktoré nemajú dušu. Vidí krásu aj v maličkostiach. Má oheň v žilách. Vietor v krídlach. Krásnu nespútanú dušu. Je stratená ako Alica. Šialená ako klobučník. A ak sa ti nepáči, tak jednoducho odíď.
zdroj: pexels.com
Nepotrebuje niekoho, kto ju ťahá ku dnu. Nepotrebuje cítiť klietku okolo jej krídel. Nepotrebuje uhasiť oheň v jej srdci. Ona nepotrebuje niekoho, kto sa ju bude snažiť skrotiť. Mať len pre seba. Skrývať pred svetom. Rozkazovať jej.
Potrebuje niekoho, kto bude bežať s ňou. Kto bude veriť v jej nespútanosť. Kto sa zamiluje do jej odlišnosti. Lebo niekto sa búrky bojí, no ona v nej s úsmevom stojí. Niekoho, kto nájde krásu v jej komplikovanej mysli. Niekoho, kto neodíde, keď zbadá šialenstvo v jej očiach. Niekoho, kto bude pri nej stáť nech sa deje čokoľvek. Aj keď to občas nebude s ňou jednoduché.
Možno sa pri pohľade na ňu zamyslíš, ako je vôbec možné byť tak šťastná. Veď svet je tak krutý. Tak nespravodlivý. Falošný. A ona sa len smeje, smeje a smeje. Akoby nikdy nepoznala sklamanie, samotu ani temnotu noci. Ver mi, pozná. Ale verí v svoje šialenstvo a to ju posúva vpred.
