Čo nás skutočne brzdí v prežívaní hlbokého partnerského vzťahu? Prečo dnešné vzťahy tak málo znesú? Prečo nie sme ochotní počkať si na bohatú úrodu našej každodennej snahy a robenia kompromisov, ale namiesto toho čakáme okamžité výsledky? Prečo to hneď vzdávame, keď sa niečo vo vzťahu nepodarí? Prečo to berieme na ľahkú váhu a nesnažíme sa prispievať do truhlice lásky rovnako krásne poklady z hlbín nášho vnútra? Prečo nechceme partnera skutočne cítiť?
Veľa uvedomelých ľudí dnešné vzťahy takto cíti. Ale čo tým skutočne myslia? A čo je v skutočnosti za tým?
Úplne bežný prípad nedorozumenia medzi mužom a ženou môže vyzerať takto:
Mužovi na žene záleží, má ju rád, väčšinou robí vo vzťahu všetko čo môže, ale žena je aj tak nespokojná. Je mrzutá, pretože necíti mužov emocionálny príspevok. Je frustrovaná, pretože necíti dostatok lásky a zaangažovanosti. Cíti mužovu prítomnosť v byte, ale nie v jej srdci. A neustále hľadá cestu ako svoj pohľad spojiť s tým jeho.
Čo na to muž? Ten je z toho väčšinou prekvapený. Nechápe, kde robí chybu, cíti sa zahanbený a stráca motiváciu, pretože má pocit, že svojej drahej polovičke aj tak nevyhovie. Kde je teda chyba?
Hlavný kameň úrazu tkvie v tom, že muža celý život učili, aby popieral svoje city a radšej vyzdvihoval svoj intelekt. Od útleho detstva počúval tie isté slovné spojenia: „nebuď baba“, „chlapci neplačú“, „vzmuž sa a neukazuj svoj strach“, „emócie sú spojené so slabosťou“….
A čo učili ženu? No predsa pseudo-múdrosti typu: „chlapi sú z inej planéty, nedá sa ich pochopiť“, „všetci chlapi sú aj tak rovnakí, škoda hľadať u nich útechu“, prípadne si tam dosaďte ešte niečo iné.
Keď sa toto všetko na oboch stranách za celé roky nahromadí, vytvára sa emocionálna záťaž a obaja sa cítia bezmocne. Priepasť medzi nimi sa neustále zväčšuje.
Tí netrpezliví okamžite hľadajú cestu, ako z toho von a hľadajú niečo nové. No po čase s úžasom zistia, že s novým partnerom prežívajú presne to isté, pretože svoje pocity si nesú všade zo sebou ako neviditeľný čip pod kožou!
Naopak, tí múdrejší, zaoberajúci sa svojím vnútrom už zistili, že najväčšie šťastie v živote je, keď človek zistí, prečo je nešťastný. Znie to možno absurdne, no pochopením týchto jemných nití a nuáns vo vnímaní sveta žien a mužov a systematickou prácou na budovaní pilierov pevného vzťahu môžeme vo svojich domovoch vytvoriť hrejivú náruč lásky, krásu porozumenia a pocit absolútneho bezpečia.
A ako to docieliť? Na začiatok možno takto:
Muži, začnite vnímať svoju ženu ako celok a pozrite sa na to, čo skutočne stojí za jej smútkom. Nehnevajte sa na ňu, keď vám občas niečo vyčíta. Je to žena, ktorej chýbate. Je to žena, ktorá vás pozýva do svojho života, prijmite to a buďte vďační za jej dary. Nemusíte preto odhodiť svoje intelektuálne vnímanie sveta, len sa vráťte k radostnému a bezprostrednému vyjadrovaniu svojich pocitov tak, ako keď ste boli deti. Vtedy ste sa nebáli plakať a smiať sa, nechali ste sa bezstarostne riadiť svojim srdcom.
A ženy, naučte sa milovať svojho muža takého, aký je. Pochopte, že niekedy potrebuje stiahnuť sa do seba. Pochopte, že niekedy urobí chybu. Buďte vďačné za jeho snahu a dajte mu to najavo. Pochopte, že vám potrebuje dôverovať, potrebuje mať pocit, že vás vie urobiť šťastnou. Prejavte istú dávku tolerancie a nebuďte na ňom úplne závislé.
A nakoniec, ženy aj muži! Pochopte, že k sebe patríte aj keď ste rozdielni. Spolupracujte. Nebuďte na seba takí prísni. Stanovujte si hranice, ale aj odpúšťajte nedostatky a robte to každý deň!
Ani jeden z vás nie ste dokonalý, no napriek tomu môžete byť spolu dokonale sťastní! Začnite tomu konečne veriť!
