Váž si samu seba a posuň sa ďalej, aj bez neho…
Hej ty, áno ty, ktorá práve teraz toto čítaš. Zlomil ťa na tisíc kúskov. Navonok sa tváriš „som okej“, ale po nociach plačeš do vankúša a obviňuješ sa, kde si spravila chybu…
Plačeš. Už prešlo veľa času, ale ty ho ľúbiš aj keď vieš, že by si ho mala neznášať. Navonok žiješ, zabávaš sa s kamarátkami, tváriš sa nad vecou, ale sama vo svojom vnútri vieš, že to nie je pravda. Len to hráš. Vytvorila si si masku. Aby sa k tebe nikto nedostal bližšie. Postavila si kamenný múr okolo svojho srdca a jediný kto by sa cez neho dostal, je on. Chceš sa pozbierať, ale nevieš to. Každý vraví, to bude v pohode.
Ale vieš čo, ja ti poviem pravdu. Nebude. Budeš sa cítiť ešte niekoľko dní, týždňov, možno mesiacov zle a prázdno. Ale to je v poriadku, potrebuješ sa zotaviť a obnoviť si srdce pre niekoho, kto ťa bude ľúbiť ako ty jeho.
Ty, čo to čítaš, chce to len čas. U každej z nás je to individuálne, ale ver mi, čas ti tvoje zlomené srdce zahojí. No neviem ti povedať, ako dlho to bude trvať.
Neplač, vstaň, začni sa znova úprimne smiať a užívať si život. On na teba už dávno zabudol. Teraz je rad na tebe… Takže od zajtra, nie veta: Ja by som chcela zabudnúť. Ale veta: Ja sa idem posunúť vpred!
Si silná, ak poznáš svoje slabosti.
Si krásna, pokiaľ oceňuješ svoje chyby.
Si múdra, ak sa učíš zo svojich chýb.
Tak ži. Pre seba, nie pre neho.
